Stratégia: v: KSSJ4 PSP SSSJ-AN SCS SSS SSJ MA HSSJ-V Bernolák Obce Priezviská UN locutio sk-cs sk-en substantiva

Výsledky hľadania pre: klobúk

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003 – kodifikačná príručka. Viac informácií.

à čast. obch. po: meter à 100,– Sk


ä neskl. s. samohláska a písmeno


a1, á neskl. s.

1. samohláska a písmeno; znak 1. miesta v poradí: blok A;
A-mužstvo;
vitamín A

2. hud. tón a nota: A dur, a mol

3. v skr. a zn.: a ár, A ampér;
a. a. (ad acta)

nepovedať ani a, ani b nič;
od a po z od začiatku do konca


a2

I. spoj.

A. priraď. vyj.

1. zlučovací vzťah: brat a sestra;
zasmial sa a odišiel;
prší a prší;
tak a tak, toľko a toľko;
dvaja a dvaja po dvaja;
a tak ďalej (skr. atď.), a podobne (skr. a pod., ap.)

2. odporovací vzťah (obyč. so záporom); ale: už bolo tma a matere nikde;
a → jednako;
a → predsa

3. dôsledkový vzťah (najmä vo výrazoch a preto, a teda, a tak); preto: prečítaj si to, a tak sa presvedčíš

4. stupňovací vzťah (najmä vo výrazoch a aj, a najmä, a ani): ostarol a najmä schudol

5. vysvetľovací a príčinný vzťah, obyč. vo výrazoch a veď, a to (nespráv. a síce): sedem dielov sveta, a to ...

6. vylučovací vzťah (najmä vo výraze a či): bolo nás desať a či dvanásť

7. prípustkový vzťah: smejú sa a vec je vážna

B. podraď. a čo vyj. krajnú podmienku, aj keď: a čo sa na hlavu postavíte, urobím to

II. čast.

1. nadväzuje na situáciu a uvádza najmä opyt. a zvol. vetu: a skadeže si? a daj mi s tým pokoj! a vy tu? a tak! a ták! výraz dovtípenia sa

2. no a? v replike vyj. nepochopenie, nesúhlas ap.

III. a, á cit. vyj. rozlič. pocity (prekvapenie, radosť, iróniu ap.): á, vitajte!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka. Viac informácií.
à (po) čast.
a spoj.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N

z r. 2006, 2011, 2015. Viac informácií.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

a cappellakapela] citátový výraz ⟨tal.⟩ hud.bez inštrumentálneho sprievodu (o skladbe určenej na spev, najmä zborový): a cappella verzia, skladba; spievať a cappella


a i. skr. ▶ a iné; a iní; a inde


Antigua a Barbuda [-t-] -uy -dy L -ue -de ž. ▶ štát na troch ostrovoch v súostroví Malé Antily v Karibskom mori, konštitučná monarchia, člen (britského) Spoločenstva


a priori, apriori citátový výrazlat.⟩ 1. ▶ skôr ako sa niečo overí, vopred (často zaujato): a. tvrdiť opak; a. odmietať vysvetlenie; a. vylúčiť nešťastnú náhodu; a. predpokladať negatívny výsledok; členovia komisie boli a. proti; a priori ho pokladali za podvodníka
2. kniž.čisto rozumovo, nezávisle od skúseností; syn. predskúsenostne; op. a posteriori: možnosť poznania a priori


a spol. skr. ▶ a spoločnosť, (často ironizujúce) označenie vyjadrujúce „a jemu, a jej, a im podobní“: na hodine vždy vyrušuje Fero a spol.; Dôchodcovia, nezamestnaní a spol. neinvestujú peniaze do akcií. [VNK 2001]


a2 spoj. priraďovacia 1. ▶ vyjadruje zlučovací vzťah i opakovane a - a - (a); syn. i, aj: muž a žena; láska a nenávisť; podrobné a konkrétne údaje; reagovať živo a spontánne; rád chodí do prírody a športuje; koncert sa začína v piatok a trvá do nedele; My vyhlásime zákon a vy sa snažte a nezaspite, Európa čaká! [InZ 2002]a iné, skr. a i. (pri vymenúvaní predmetov, javov) a ešte ďalšie, ostatné; a iní, skr. a i. (pri vymenúvaní osôb) a ešte ďalší, ostatní; a inde, skr. a i. a ešte na ďalších miestach; a podobne, skr. a pod., ap.; a tak ďalej, skr. atď. a niečo podobné, v tom duchu
2. i v spojeniach a predsa, a jednako ▶ vyjadruje odporovací vzťah s odtienkom prípustky; syn. ale, no: také niečo som nečakal, a stalo sa to; bol chorý, a predsa prišiel; nebola pekná, a jednako priťahovala mužov
3. ▶ vyjadruje prípustkový vzťah; syn. hoci: pomôže nám, a nemusel by
4. ako súčasť dvojslovných spojok a preto, a tak, a teda ▶ vyjadruje dôsledkový vzťah: chcela študovať, a preto sa pripravovala na prijímacie pohovory; radi cestovali, a tak celý rok šetrili; šoféruje veľmi neisto, a teda nevypočítateľne
5. v spojeniach a aj, v záporných vetách a ani ▶ vyjadruje zlučovací vzťah s odtienkom stupňovania: kašlal a aj horúčku mal; neviem a ani sa to nedozviem
6. v spojení a veď a ako súčasť dvojčlennej spojky a to ▶ vyjadruje vysvetľovací a príčinný vzťah: všetci len tak sedeli, a veď kto by sa už tak neskoro zabával; ledva sme sa pomestili do autobusu, a to sme ešte neboli všetci

a3 čast. ▶ vyjadruje spätosť s kontextom, so situáciou a uvádza najmä opytovacie a zvolacie vety: a vy ste už prišli?; a vy tu čo robíte?; a ty čo potrebuješ?no a? vyjadruje nesúhlasný, znevažujúci postoj k predchádzajúcej informácii


Bosna a Hercegovina Bosny a Hercegoviny ž. ▶ vnútrozemský štát na západe Balkánskeho polostrova, republika Bosna a HercegovinaBosňan -na pl. N -nia m.; Bosnianka -ky -nok ž.


jedenapolkrát, jeden a pol ráz čísl. násobná príslovkovánásobenosť stavu, procesu, vlastnosti číslom jeden a pol: úmrtnosť stúpla j.; zisk spoločnosti sa zvýšil j.; elektrický motor s j. vyšším výkonom; náklady na výrobu vzrástli jeden a pol ráz

Slovník cudzích slov (akademický)

z r 2005. Viac informácií.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

à bas [a ba] prísl. ‹f› (vo franc. prostredí) dolu, preč s ním, ako prejav odporu, nevôle voči niekomu (rečníkovi, politikovi a pod.)


A. H. skr. ‹l: anno Hegirae› označenie islamského letopočtu počítaného od roku hidžry (622)


a. Chr. (n.) skr. ‹l: ante Christum (natum)› pred narodením Krista, pred Kristom (v minulosti pri udaní roka), pred naším letopočtom, skr. pred n. l.


A. Chr. skr. ‹l: anno Christi – „roku Krista“› (predtým pred udaním letopočtu) roku Pána


a. i. skr. pre ad interim


à jour → ažúr3


à la [ala] predl. s N ‹f› na spôsob najmä v názvoch jedál: kurča à la bažant


a1 skr. ‹f› na hodinkách označenie zrýchlenia chodu (avance)

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004. Viac informácií.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

aha 1. vyjadruje dovtípenie, pochopenie • aháah: aha, ahá, teda tak sa to stalo; ah, už rozumiemaááá: Á! – svitalo mu v hlave.ach, takach, ták: Ach, tak! Teda aj ty si tam bol.

2. vyjadruje upozornenie, ukazovanie • aháha: aha, ahá, ha, tam ideehe: ehe, už sú tuhľakniž. ajhľa: hľa, ajhľa, aký je zrazu múdryľaľaľanár.: ľaďľaľaďľaľaťľaďžeľaľaďže: ľa, ľaľa, aj oni sú tu; Ľaľaď ho, ako by si vyberal. (Podjavorinská); Ľaďže ti ho, akí fajnoví páni. (F. Kráľ)pozripozritehľaďhľaďteexpr.: pozrižepozritežehľaďžehľaďteže: pozri(že), kto to tam ide; hľaďte(že), už sa vracajúnár.: nyni: Ny, vyťahuje z vrecka nôž. (F. Hečko); Ni… ni… ľudia boží. (F. Kráľ)


ach 1. vyjadruje príjemné al. nepríjemné prekvapenie • ácháách: ach, pozrime sa, ako sa tu všetko zmeniloaááá: Á, to ste vy?bác: bác, to som si mohol myslieťejha: ejha, to je prekvapeniefíhafiha: fí(ha), to sa ti podarilohahahhachhajhájhuhhuch: hah, či som sa zľakolhííhjajhjáj: hí, hjaj, ale ich tu jeiííí: í, veď ten nás vyprášiíha: íha, také čosi ešte nevideljejjéjjojjojojjójjuj: jej, jój, či si vyrástolohóhochojojejojéjojojojój: och, oj, ojój, čo sa toho tam nazbieralo

2. vyjadruje túžbu, želanie • ách: Ach, ách, kedy tam už budeme?ehechej: ech, ej, ale by som sa rád povozilochojjojjuj: oj, juj, či by som si dal z tej čokolády

3. vyjadruje bolesť • ách: ach, ách, kedy ma to prestane páliťau: au, to bolíihíhohochóho: ih, oh, zasrkol pri každom šľahnutí bičomjajjájjojjójjujjúj: jaj, bolí; juj, všetko ma štípejajajjojojjujujjujúj: jojoj, nebi ma, už budem dobrý

4. p. eh 1


à la p. podľa 1


a posteriori, aposteriórne p. skúsenostne


a priori, apriórne 1. porov. bezdôvodný 2. p. vopred 1


a 1. vyjadruje priraďovací zlučovací vzťah • iaj: brat a sestra; drevo porúbal a uložil v drevárni; povyše dediny dobehli ostatných i pridali sa k nim; ponúkal syr, mlieko aj slaninujednak (v rámci dvojčlennej spojky jednak – jednak, jednak – a jednak): poruchy štítnej žľazy liečia jednak v ústavnom ošetrení, jednak ambulantneako ajako i (vyjadruje zdôraznený zlučovací vzťah): otec, ako aj matka mu pomáhali pri úloháchplus (pri spočítavaní; op. mínus): dva plus tri

2. p. ale 1 3. p. ach 1 4. p. aha 1


mimochodom 1. bez osobitného úmyslu • medziiným: iba tak mimochodom, medziiným povedal, že sa vráti neskoro

2. nadväzuje na kontext s významom novej informácie; čo sa toho týka, aby som nezabudol • kniž. apropo; pôv. pís. à propos [vysl. apropo]: mimochodom, apropo, už sa asi budeme musieť vrátiť


podľa 1. (koho, čoho) vyjadruje spôsob al. mieru • v zhode sv súlade s (kým, čím): stavať podľa plánu, v zhode s plánom; postupovať v súlade s rozhodnutím, podľa rozhodnutia ministerstva; podľa svojich možností, v súlade so svojimi možnosťami podporoval deti na štúdiáchv duchuv zmysle (koho, čoho): postupovali v duchu zákona, v zmysle zákonahovor. à la (franc.): česal sa à la Napoleonzastar. dľa

2. (čoho) vyjadruje pôvod • po (kom, čom): spoznala ho podľa chôdze, po chôdzi

3. p. vedľa 3, pozdĺž 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 19681. Viac informácií.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

à jour [vysl. ažúr] (pís. i ažúr) prísl. (franc.) admin. obyč. len v spojení byť s niečím à jour (ažúr), mať niečo a jour (ažúr) byť s niečím hotový, mať v poriadku;
mať v zhode s dátumom


à obch. po: meter à 100.— Kčs


a posteriori [vysl. aposterióri] prísl. (lat.) zo skúsenosti, na základe skúsenosti (op. a priori)


a priori [vysl. aprióri] prísl. (lat.) pred skúsenosťou, nezávisle od skúsenosti, nie zo skúsenosti, z dôvodov len rozumových;
vopred: a. niečo tvrdiť, odmietať;
a. niečo odsudzovať


à propos [vysl., niekedy i písané apropo] prísl. hovor. (franc.) mimochodom pripomínam;
práve mi prichodí na um;
aby som nezabudol;
vlastne: À propos, ani svoju kockovanú košeľu nemá v poriadku. (Al.) Apropo, apropo, ach, akože je to? (Stod.)


a1 (á) neskl. str.

1. samohláska a prvá litera v abecede: malé a, veľké A;
gram. krátke a, dlhé á

hovor. nepovedať ani a (á), ani b (bé) ani slova, celkom nič;
hovor. od a (á) do z (zé, zet) od začiatku do konca, všetko;

2. hud. tón stupnice, príslušná nota, struna al. kláves na hudobných nástrojoch: komorné a;
stupnica A dur, a mol
;

3. v rozličných značkách: a značka plošnej miery ár;
A značka na označenie najlepšej akosti I.A (I.a i Ia) kvalita;
A
el. tech. značka pre ampér;
aa farm. rovnakým dielom;

4. označuje prvé miesto v poradí: a) ...;
b) ...;
A) ...;
B ...;
I.A
i I.a trieda označenie tried v škole;
blok A označenie bloku domov, autobus A

a2

I. spoj. priraď.

1. zlučovacia;
naznačuje zlučovací vzťah v kladných vetách (nepíše sa pred ňou čiarka);
spája a) členy viacnásobných výrazov: otec a mať;
teplá a slnečná jar;
dnes a zajtra
;
b) slová opakované pre zdôraznenie al. stupňovanie: dosť a dosť;
nie a nie;
sám a sám
;
často najmä pri komparatíve a pri slovesách: viac a viac;
menej a menej;
len prší a prší;
Rýchlik len uháňal a uháňal.
(Tat.);
c) číslovky vo výrazoch podielnosti: dvaja a dvaja, dva a dva po dvaja, po dva;
d) dve rovnocenné vety hlavné: Gabriel prestal počúvať a pustil sa za Mišom (Mor.);
e) dve rovnocenné vety vedľajšie: Odkázal, aby sme prišli a aby sme si doniesli so sebou nástroje. (Mor.) Stará mať odkazuje, že bez okuliarov nevidí a že jej ani žiť nechutí (Taj.);
f) pripája hlavnú vetu k podraďovaciemu súvetiu, ktoré sa končí vedľajšou vetou (vtedy sa pred a píše čiarka): Nadymil z fajky, až zadúšalo, a odišiel. (Ondr.);
g) vo výrazoch a tak ďalej (skrat. atď.), a podobne (skrat. a pod., ap.);

2. odporovacia;
spája vetné členy a vety odporovacieho významu (= ale;
píše sa pred ňou čiarka): Tu bár by krídla mal, a nie nohy! (Tim.) Už bola tma, a matere nikde. (Janč.) Mal som ísť so Štefanom, a nešiel som. (Taj.);
úlohu odporovacej spojky má aj spojovací výraz a predsa, a jednako: Na Jána dosť dlhý deň, a predsa mu koniec príde. (prísl.) Ona všetku vinu iba na mňa a na muža uvaľuje, a jednako ona je všetkému na vine. (Kuk.)

3. dôsledková (= preto;
často v spojovacích výrazoch a preto, a teda, a tak;
píše sa pred ňou čiarka): Nechala ťa frajerka, a je z teba kopa nešťastia. (Tat.) Starý otec cítil, že mu nos navrel ako trúba, a preto si hneď pýtal zrkadlo. (Taj.) Nechceli (ho) vlastní rodičia poslúchať, a tak sa im od zlosti zverboval. (Taj.)

4. stupňovacia (obyč. v spojovacom výraze a to;
píše sa pred ňou čiarka): Je totiž Jano Sponík majster, a hľadaný. (Tim.) Musíš teda čím skorej, a to ešte dnes ísť do Levíc. (Kal.)

5. vysvetľovacia (obyč. v spojovacom výraze a to, nespráv. „a síce“;
píše sa pred ňou čiarka): Konečne povedali Tomášovi, že ak sa nemôže nijako zniesť, prepustia ho, a to pri prvom prípade. (Vaj.)

6. pričleňuje samostatnú vetu k predchádzajúcej výpovedi a vyjadruje významovú súvislosť medzi jednotlivými samostatnými vetami, ktoré gramaticky netvoria súvetie: Zahovoril ju (poznámku), lebo bola nevhodná. A bola nevhodná, lebo čo mladším laikom prebehol úsmev. (Tat.)

7. v spojovacom výraze a čo má úlohu pripúšťacej spojky (= hoci, i keď, i keby): V sľube svojom ti danom trvám, a čo sa celý svet na nás zhŕkne. (Taj.)

8. v spojovacom výraze a či uvádza rozlučovaciu otázku: Bude sa páčiť piva a či vína? (Kuk.)

II. čast. stojí na začiatku hlavných viet (oznamovacích, rozkazovacích, opytovacích, rečníckej otázky) a naznačuje citový postoj hovoriaceho, vyjadrený obyčajne intonáciou;
vyjadruje napr. a) dôvernosť: A kedy sa to ženíš, Paľko? (Min.) A skadeže si? (Kuk.) A čo otec, chlapi? — pýta sa teraz Jožo. (Gráf);
b) namrzenosť, nespokojnosť: A čo ja viem! — odvrkol Jožo. (Min.) A daj mi s tým pokoj! A či som ti to nezakázal? (Krno);
c) ľahostajnosť: A pre mňa si plať! (Gráf);
d) prekvapenie: A vy tu? pýta sa rozčúlene. (Kuk.);
e) iróniu: A peknýs’ ty človek! (Kal.);
f) niekedy dodáva dôraz celej výpovedi: A veru — Ďuro nikdy neobanoval svoj dobrý skutok (Min.) A chráňte si, otec, zdravie ... (Taj.) A načo by mi boli hodiny? (Kuk.)

hovor. no a? s opytovacou melódiou vyjadruje údiv al. nesúhlas: No a? ... Ak sa vám to nepáči, tak ma môžete ...! (Skal.);
a tak!, a ták! výraz dovtípenia, porozumenia


a3, á (pís. niekedy aá, áá, ááá) cit. vyjadruje

1. príjemné prekvapenie;
údiv: Á, náš Zachara bude mať nové šaty! (Mor.) Ááá, ty si zo závodnej školy, čo? ... — usmial sa naň. (Skal.) Ááá, toto je moja sesternica? (Tim.)

2. spokojnosť s niečím: Žinčica, urda, aá, hotová smotana. (Chrob.)

3. iróniu: A-á! Solídnosť! Pekne! Haha! (Tim.)

4. bolesť: Aaá! môj výkrik desne sa niesol poľanou. (Kuk.) Aáá, to bolí!

5. nespokojnosť s niečím, rozhorčenie: A-a-á, toto je pekné! (Jégé)

6. zápor: Nič nebadáte na mne? — Máte novú kravatu. — Á, nie to. (Jes.)

7. dovtípenie: A, už viem, Jonatan Živica je náš básnik. (Kuk.) Ááá! — brieždilo sa zámočníkovi. (Jes.)


sústružník, a m. robotník, odborník pracujúci na sústruhu, tokár;

sústružníčka, -y, -čok ž.;

sústružnícky príd.: tech. s-a metóda, s-e operácie;
s-e práce;
s-a škola
pre sústružníkov;
s. automat;

sústružníctvo, -a str. zamestnanie, práca sústružníka, tokárstvo

Morfologický analyzátor

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 20002. Viac informácií.

ruta ž lat bot
1. rastlina z rodu ruta Ruta: wezmy frissneg zeleneg ruty dwe hrsty, bieleho wosku 4 lothy rt 17. st; ruta: ruta, bylina ks 1763; semeno z ruty stluč z medom, namaž okolo oči rg 18. st; woda z ruti dobre gest na hlisti ditkam pr 18. st
o r. domáca r. voňavá R. graveolens: horkosty swu zacpany yater, žluče, slezyny, ledwy otwyra a trpkosty posylnuge ruta domaczy hl 17. st; r. lesná r. horská R. montana: ruta sylvestris: rauta lesny nh 18. st
2. rastlina podobná rute:
o r. skalná
a) slezinník rutovitý Asplenium ruta-muraria: Asplenium ruta muraris: skalnj ruta lf 1791;
b) r. skalná striebrenka hlavičkatá Paronychia kapela: paronychia: ruta skalny ks 1763; planá, poľná r. zemedym lekársky Fumaria officinalis: doktor meg sestre toliko po pol quintliku čerweneho hyacinthoweho prassku w polnieg ruti wodce rano a na noc dawal; toto wssecko w cardus benediktoweg aneb planeg ruthy wodce namoč rt 17. st; kozia r. jastrabina lekárska Galega officinalis: galegae: kozy ruta tt 1745;
rutový, rutenný príd k 1: mandlowy a rutowy oleg welmy sylne solviruge cathar, kdy se prse s nim pomastia rt 17. st; piwonkowi prach s wodnatosty rutennau pity paduczi nemoc hogi mt 17. st; vinum rutatum: rutowé wjno ks 1763; kwet bezowy, palinowy, rutowy, kapradička odsputugu ssetku čerwač pr 18. st;
-ka dem k 1: warytj dywyznu, rutku v wode a to pytj slezinu otwiera a posylnuge hl 17. st; k 2: wezmy bezoweho kwetu wodky gako aquae fumariae aneb planeg rutky wodky, každeg 3 lothy rt 17. st; polny rutka (:Fumaria:) u wode warena a pita wihanj žluč skrze urinu, otwira jatra a slezinu, uzdrawuge zlateniczu a snima prassiwini y wsselike nečistoti kuže rn 17.–18. st
o onobrychis: kozy ruta, rutka ks 1763 z rodu vičenec Onobrychis

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825. Viac informácií.
A_1
A
A_2
A
cukrárčin a
cukrárčin a

geden a dwacať
geden a dwacať
geden a dwacátí
geden a dwacátí
osem a dwacátí
osem a dwacátí
pať a dwacátí
pať a dwacátí

Zvukové nahrávky niektorých slov

a: · »speex · »vorbis

Paradigmy podstatných mien.

Viac informácií.
á
stredný rod, jednotné číslo, neúplná paradigma
1 (jedno) á
2 (bez) á
3 (k) á
4 (vidím) á
6 (o) á
7 (s) á
stredný rod, množné číslo, neúplná paradigma
1 (tri) á
2 (bez) á
3 (k) á
4 (vidím) á
6 (o) á
7 (s) á

ä
stredný rod, jednotné číslo, neúplná paradigma
1 (jedno) ä
2 (bez) ä
3 (k) ä
4 (vidím) ä
6 (o) ä
7 (s) ä
stredný rod, množné číslo, neúplná paradigma
1 (tri) ä
2 (bez) ä
3 (k) ä
4 (vidím) ä
6 (o) ä
7 (s) ä

a
stredný rod, jednotné číslo, neúplná paradigma
1 (jedno) a
2 (bez) a
3 (k) a
4 (vidím) a
6 (o) a
7 (s) a
stredný rod, množné číslo, neúplná paradigma
1 (štyri) a
2 (bez) a
3 (k) a
4 (vidím) a
6 (o) a
7 (s) a

Vstup: Výstup: In English · Po slovensky