kamža -e ž. biele liturg. oblečenie so širokými rukávmi siahajúce asi po kolená: kňazská, miništrantská k.
kamža -že -ží ž.
kamža -že -ží ž. ⟨lat.⟩ cirk. ▶ široké, splývavé rúcho používané pri náboženských obradoch: kňazská, miništrantská k.; biela batistová, hnedá k.; vyzliecť si kamžu; Kňaz, velebný otec z kláštora, oblečie si bielu kamžu, vezme štólu. [D. Tatarka]
kamža -e ž. ‹l› cirk. (biely) odev miništrantov al. laikov prisluhujúcich pri omši
kamža, -e, -í ž. široký a dlhý splývavý odev, ktorým sa odievajú kňazi al. miništranti pri cirkevných obradoch: kňaz v bielunkej kamži (Vaj.); Zjavili sa kamže miništrantov. (Urb.)
kamža ž. (kanža, konža) 1. strsl, zsl kňazský obradný odev: Kňaz bou̯ kanži obľečéne (Ozdín LUČ); Daľi naňho takú kanžu (Prievidza); Farár f koži višiél na kazatelnicu (Brezová p. Brad. MYJ); kanža (Koniarovce TOP) 2. gem ženská sukňa: Néna Zuzula nosä čiernu kanžu (Španie Pole REV); U náz ešťe širokia kamže nosä (Rochovce ROŽ); Iba maťi maľi ednú štofovú kamžu (Klenovec RS); kamžička ž. zdrob. expr. k 2: Ale bula cifrovaná f té kanžiške! (Nandraž REV); kamžisko s. zvel. expr. k 2: Dakodi nosili velkia kamžiská (Kameňany LM)
kanža p. kamža
konža p. kamža
kamža [ka-, ko-] ž lat 1. biele kňazské rúcho používané pri cirkevných obradoch: gedna kamže (JELŠAVA 1567 E); od dwuch kamzy pranj dano d 10 (ZVOLEN 1610); superpelliceum: komža (KS 1763); vyšiže mi, milá, kamžu kapucínsku (PV 18. st); alba: kamža (LD 18. st) 2. sukňa: zenske šatstvo: oplecko, kamža (:kitla:) (KoB 1666); tureczka kamža (JELŠAVA 1698)
komža p. kamža