kŕkať -a nedok. vydávať zvuk kŕ: žaby k-jú
kŕkať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kanie nedok.
kŕkať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kanie nedok. ▶ (o žabe) vydávať zvuk kŕk: v jazierku kŕkali žaby; Jasne počul kŕkanie rosničky, tikot hodín a šuchot povievajúcich záclon. [A. Chudoba]; To ani nebolo kŕkanie, ale rev, ktorý sa s ozvenou niesol cez vodu. [J. Blažková] ▷ dok. ↗ zakŕkať
kŕkať vydávať zvuk podobný hláskam kŕ (o žabách) • brekotať: žaby v rybníku kŕkali, brekotali
kŕkať, -a, -ajú nedok. (obyč. o žabe) vydávať hlas podobný zvukom „kŕŕ“: žaby kŕkajú, kŕkanie rosničky; Len vrany čuť kŕkať. (Ráz.) Taký učeň, ktorý sa poriadne nenaje, ktorému večne žalúdok kŕka ako žaba. (R. Kráľ);
dok. zakŕkať
kirkať p. kŕkať
kŕkať i krkať nedok. (kirkac) 1. csl vydávať zvuk „kŕ`` (o žabách): Spoza humán rapuchi krkajú (Dol. Lehota DK); Ak krkajú tia žabi v mošidle, bude padač! (Kameňany REV); Žabi kŕkajú, haďi sičia (Návojovce TOP); Žabi krkali celí večiér (Trakovice HLO); Už ňemožno jezdz žabe noški, bo u_žabi kirkaju (Letanovce SNV) 2. zried. crkať (napr. o mlieku pri dojení): krkat (Dubová MOD) 3. expr. stonať od bolesti: Pójdeš tam, nastinneš a potom budeš krkat celí tíden (Bzince p. Jav. NMV); Od lonéjška krkajú manka na ruku (Dol. Súča TRČ) 4. expr. vytrvalo niečo pýtať, drankať, žobroniť: Dotúľ buďen krkat peňiaze, dokúľ tam mán svoj poďiel (Čičmany ŽIL) 5. expr. trpieť zimou i hladom: Na poľo zme sebe ňevźaľi jesc, prišol vieter, ta zme kirkaľi (Spiš. Štvrtok LVO) 6. expr. chorľavieť: Dĺho krkala, aj tag umrela (Trnava)
kŕkať ndk 1. vydávať zvuky ako žaba: žaba krka (OP 1685); rana coaxat: žaba krká (PD 18. st) 2. krákať ako vrana, havran: hawran krka (KoB 1666); gako krkawci krkagu (MK 18. st)