kúdeľ -e ž. vyčesané vlákna ľanu al. konopí pripravené na pradenie
● vlasy ako k. svetlé a a) husté b) strapaté;
kúdeľový príd.: k. povraz
kúdeľ -le -lí ž.
kúdeľ -le -lí ž. ▶ zväzok vláken konopí al. ľanu upravený trepaním al. česaním na pradenie; výčesky z ľanu a konopí: trepárenská k.; zošľachťovanie, miešanie kúdelí; priasť k.; usúkať niť z kúdele; utesniť, zapchať škáry kúdeľou; Nič ľahšie ako hodiť kúdeľ na práchnivú strechu a potom prísť s drábmi hasiť a polapiť rebelov. [A. Hykisch] ◘ fraz. vlasy ako kúdeľ a) svetlé a husté vlasy b) svetlé a strapaté vlasy
kúdeľ, -le ž.
1. výčesky ľanu a konopí; priasť k., usúkať niť z k-e; vlasy ako k. husté, suché, nepoddajné, kučeravé, obyč. plavé
● žandárom horievala kúdeľ (Jil.) boli v nebezpečenstve;
2. nár. praslica: vyrezávaná k. (Chrob.);
kúdeľný príd.: nár. k-á izba (Chrob.) v ktorej sa pradie;
kúdeľový príd. z kúdele: k. motúz, k-á žinka;
kúdeľka, -y, -liek ž. zdrob. expr.
kúdeľ ž. i m. i kúdeľa ž. 1. strsl, zsl výčesky ľanu a konopí pripravené na pradenie: Česaľi a tag do kúďeľ robiľi a priadľi (Dechtáre LM); Vičesanie sa dávali do kúďeľov a sťaďe sa priaľi (Dol. Plachtince MK); To biu̯a kúdel, co sa to vičesau̯o (Hlboké SEN); Pret pradením sa moseli nadziévat kúdele (Trakovice HLO); Potpáleu̯ ten kúdel (Vajnory BRA); Kod bole (konope) hotovej, spravila sa kúdeľa a priadle sa (V. Lom MK); Ke_ca (konope) vičesalo, sa to do takích kúďeľ krúťelo (Sebedražie PDZ) L. dvanásné kúdele (Bošáca TRČ) - rovné výčesky, z ktorých sa viažu povesná F. s kúdele kladivo neupletieš (Lukáčovce HLO) - na každý výrobok treba náležitý materiál 2. zsl menejhodnotné konopné al. ľanové vlákna: Na hachli sa odzeliu̯o kúdel ekstra a konopie čisté ekstra (Štefanov SEN); Prvé boli povesná, druhé bola kúdel (Brestovany TRN); Druhí klaz bola kúdel a to bolo na gace a plachti (Trakovice HLO) L. krátka kúdel (Rozbehy SEN) - odpadky po prvom česaní konopí; škaredá kúdel (Kunov SEN) - tretia sorta vyčesaných konopí 3. turč, lipt, or, vsl praslica: Kúďeľ bíva všeľiako prikrašľená (Sučany MAR); Na kúdeľ sa dá pradza a praďie sa (Lipt. Peter LM); Celia ďňi viseďí pot kúďeľou (Hor. Lehota DK); Ľen śe navije na kudzeľ a śe predze (Smižany SNV); Kudzeľ ma priśatku a virch (Dl. Lúka BAR); Vičesane srebe śe predze na kudzeľi (Sokoľ KOŠ) L. ňemecka kudzeľ (Rankovce KOŠ) - kolovrat F. ňeśka večer pujdzeme s kudzeľu (Ďačov SAB) - na priadky; buľi zme u cetki s kudzeľu (Smižany SNV) - na priadkach
kúdeľ ž výčesky z ľanu al. z konopí: za funth kudele (TURIEC 1577); dalo sa kudely powraznikowy na uzdenicze (P. BYSTRICA 1667); zazraki, které u nás y babi pri kúďelách sebe wipráwagú (BR 1785) pri pradení; na kudeli konopneg (LR5 18. st); doma pod kudelu seda (MiK 18. st) pradú F. despicio: za funt kaudele ho newážjm (WU 1750) v obec si ho nevážim; -ný príd: platno kudelne (BUDATÍN 1629); praze kudelneg (BÁNOVCE n. B. 1733); kudelnjma prowazj a sstránky ge zwázal (VP 1764); -ôčka [-ečka] dem expr: w lete kudelečki prasti (GV 1755) P. atpn Ladislaus Kudelka (v S. Kremničke 1572 U1)