hlahol -u m. kniž. hlaholenie: h. zvonov
hlahol -lu L -le m.
hlahol -lu L -le m. kniž. 1. ▶ jasné, lahodné, zvučné znenie, hlaholenie: h. zvonov; h. mužských hlasov; h. zvonkohry sa rozlieha námestím; h. trúbky, fanfár sa niesol do všetkých svetových strán; Mohutný hlahol hymny zachvel celým mestom. [Ľ. Feldek] 2. ▶ zmiešanina výrazných, nezladených, avšak príjemných zvukov: doliehal k nám ľudský h.; Nad kúpaliskom sa vznášal detský krik premiešaný zo stovky detských hlasov do neurčitého hlaholu. [D. Kováč]
hlahol, -u, 6. p. -e m. kniž. zvučanie, znenie: h. zvonov
hlahol [-hol, -chol] m ohlas, ozvena: tento duwod welikeho hlaholu nemá (FP 1744); echo: Wiederhall: hlachol (WU 1750); wssyckni zahynu spolu s hlaholem reči (KO 1782) s ľudskou rečou