dvojfarebný príd. majúci 2 farby: d-á stuha, d. obal
dvojfarebný -ná -né príd.
dvojfarebný -ná -né príd. 1. ▶ majúci dve farby; zložený z dvoch farieb: d. nerast, kvet; dvojfarebná látka, stuha, niť; dvojfarebná vlajka, ceruzka, šachovnica; polygr. dvojfarebná autotypia, tlač; bot. kosatec d. Iris variegata; pren. Mesto bolo katolícke a židovské, a luteráni, to bol ostrovček v dvojfarebnom mori. [R. Jašík] 2. ▶ nezmýšľajúci ani nekonajúci úprimne; svedčiaci o takýchto vlastnostiach; syn. dvojtvárny, falošný: d. človek; dvojfarebný úsmev [M. Urban]; dvojfarebné vyjadrovanie [Vč 1973]
dvojfarebný príd.
1. majúci dve farby: d. páska, vlajka;
2. neúprimný, dvojtvárny, falošný: d. človek, d. úsmev;
dvojfarebne prísl.;
dvojfarebnosť, -ti ž.