držgroš -a mn. -i m. pejor. skúpy človek, skupáň;
držgrošský príd.;
držgrošsky prísl.: správa sa d.;
držgrošstvo -a s.
držgroš -ša pl. N -ši m.
držgroš -ša pl. N -ši m. pejor. ▶ nadmieru skúpy človek al. zbytočne, nerozumne sporivý človek; syn. žgrloš, skupáň, skuhroš: Držgroš! Kde by ten dal čo len grajciar za knihu. [A. Lacková-Zora]; Je to suchár a držgroš. Radšej si dá vŕtať koleno, ako by mal naliať zo svojho. [J. Géci]
držgroš 1. p. lakomec 2. p. sporiteľ
lakomec kto lipne na majetku al. kto sa nerád o niečo delí • expr. žgrloš: ten lakomec, žgrloš nepustí ani groš • žgrľo • expr.: hladoš • škrečok • nár. žgrgoň (Urbánek) • expr.: žujo (Hronský) • pejor.: skupáň • držgroš • skuhroš • skuhrák • skuhravec • skuhroň • pažravec • vlkolak • pejor. zried.: skývražník • škrhliak • skrbloš • skrbec • skuhráň • hovor. expr.: škót • škrob: nebuď škót a oferuj čosi • ziskuchtivec (kto sa zameriava na získanie majetku) • expr.: hrabivec • chamtivec • mamonár: ziskuchtivec, mamonár v obchode nepozná brata • expr.: vydriduch • vydrigroš • hrabáč • hraboš • pachtivec
sporiteľ kto sporí, ukladá peniaze, obyč. v peňažnom ústave • zried. sporivec • pejor.: žgrloš • držgroš • žgrľo • skuhravec • skuhroš • skuhroň (kto príliš sporí)
držgroš, -a m. pejor. skúpy človek, skupáň;
držgrošstvo, -a str. skúposť, skupánstvo
držgroš i držigroš m. strsl, zsl pejor. skupáň: Je z ňeho velikí držgroš, nadarmo ňevidá aňi grajcára (Bánovce n. Bebr.); Sú takí držgroši, šanobní luďí (Svätoplukovo NIT); držigroš (Mošovce MAR)
držigroš p. držgroš