Stratégia: v: KSSJ4 PSP SSSJ-AN SCS SSS SSJ MA HSSJ-V Bernolák Obce Priezviská UN locutio sk-cs sk-en substantiva

Výsledky hľadania pre: dobré

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003 – kodifikačná príručka. Viac informácií.

čo

I. čoho čomu čo o čom čím zám. opyt.

1. expr. i čože vyj. otázku vzťahujúcu sa na vec, zviera, jav, stav, množstvo, príčinu: čo je to? čo si želáte? čože si zas porobil? o čom to hovoríš? čím je tvoj otec? čo (na to) povieš? hovor. čo ty na to? čo sa dá robiť? nuž čo? (rečnícke otázky) nedá sa nič robiť;
čo s ním? vyj. rozpaky, nerozhodnosť;
hovor.: tak čo? a čo ty? eliptické otázky;
čo? namiesto zdvorilej otázky prosím? čo si dal za to? koľko? čo ta budem zbytočne chodiť? čo sa smeješ? prečo? čo za (s A al. N) aký: čo je to za človek(a)? aký je to človek? čo je zač? čo je to za poriadok?

2. expr.citový ukaz. význ.: čo ten má sily! čo sa naplakala!

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú, podmetovú, príslov. (často súvzť. čo – to, čím tým): ukáž, čo vieš;
rob si, čo chceš;
čo sa vlečie, neutečie;
robí, čo mu sily stačia;
čím sa previnil, tým je potrestaný

4. obyč. hovor. vo vzťaž. funkcii zastupuje zám. ktorý, aký, koľký, kto (v spoj. s os. zám. v nepriamom páde): dom, čo v ňom bývam;
kniha, čo si mi požičal;
to je ten, čo ušiel

5. uvádza nepravé vzťaž. vety: nesplnil úlohu, čo nás prekvapilo

6. v spoj. so slovesom byť al. mať a inf. vyj. (ne)schopnosť realizovať dej: je, má z čoho platiť;
(ne)mali čo jesť

stoj čo stoj, čo by čo bolo za každých okolností

II. spoj. podraď. uvádza vetu

1. prípustkovú (často vo výrazoch čo aj, čo i, čo hneď, čo priam, čo ako), hoci, nech, i keď: urobím to, čo sa aj nahneváš;
odídem, čo ma hneď, priam vysmejú;
bol smutný, čo ako sa premáhal

2. časovú a) po výrazoch s význ. času: už je rok, čo zomrel;
odvtedy, čo sa vrátil b) vo výraze zatiaľ čo: zatiaľ čo si spal, prišli hostia;
v nepravých vzťaž. vetách vyj. odporovací vzťah: my sa usilujeme, zatiaľ čo vy stojíte c) vo výraze len čo: len čo prídem, dáme sa do roboty

3. spôsobovú: bili ho, čo sa len doňho zmestilo;
deti sú ticho, ani/ako čo by ich nebolo

4. zreteľovú: čo ja pamätám, takej zimy nebolo

5. príčinnú: celý sa triasol, čo sa tak bál

6. účelovú: dajte mi motúz, čo to poviažem

7. má význ. porovnávacej spoj. ako: uvládze toľko čo chlap

III. čast.

1. expr. i čože hovor. má význ. záporu (obyč. v opyt. al. zvol. vetách): čo(že) ja viem? čo nás po ňom!

2. hovor. pobáda na súhlas, však, hej: dobrá robota, čo?

3. (s 3. st. príd. a prísl.) vyj. najvyššiu mieru, hranicu: dosiahnuť čo najväčší výkon;
robiť čo najlepšie

4. vyj. opakovanie (pri podst. m. s význ. času): deň čo deň

5. čo len hoci, aspoň: povedz čo len vetu;
keby mi čo (i) len prsteň kúpil!

6. iba čo, len čo zdôrazňuje pripojený výraz: iba čo ma trápiš

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka. Viac informácií.
čo čoho čomu čo o čom čím zám.
čo spoj. i čast.
len čo spoj.

medzitým čo spoj.
zatiaľ čo spoj.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N

z r. 2006, 2011, 2015. Viac informácií.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

čertviečo -čoho -čomu -čo -čom -čím, pís. i čertvie čo zám. neurčité substantívne hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť pri označení javu al. veci (často so záporným hodnotením); syn. ktoviečo, bohviečo, čojaviemčo: č. sa stalo; namýšľa si o sebe č. neoprávnene veľa; Nohy jej neslúžia, vraj kĺby a čertviečo, nuž, staroba. [M. Richter]; V sklade ležia kopy masla, syra, čertvie čoho. [Š. Čepček]


čojaviemčo -čoho -čomu -čo -čom -čím, pís. i čojaviem čo zám. neurčité substantívne hovor. ▶ odkazuje na neurčitosť veci; syn. neviemčo: písal poviedky, básne a č.; poctili ho kadejakými cenami, diplomami a čojaviemčím; babské reči, zastrašovačky a č. ešte; ctitelia slobody prejavu a ešte čojaviemčoho všetkého [LT 1998]; To majú samé položky, účty, úvery, dane, odpisy z daní a čojaviemčo všetko. [Ľ. Jurík]


čo1 čoho čomu čo čom čím zám. opytovacie substantívne 1. v opytovacích vetách ▶ poukazuje na jav, zviera, vec, stav, množstvo, príčinu: čo ste rozbili?; čo treba kúpiť?; čo je to?; čo hľadáš?; čoho ti je ľúto?; čomu nerozumieš?; o čom ste sa radili?; čím by si chcel byť?; čo ťa to stojí mesačne?; čo tam zarobíš?; čo nedávaš pozor?; čo čušíte?; čo sa ponáhľaš?; čo si taký zamĺknutý?; Čím by sme boli bez detí? [J. Šimonovič]; Čo ty do mňa zabŕdaš? [P. Jaroš]čo je to za s A al. N aký: čo je to za človeka/za človek?; čo je to za dom?; čo je to za poriadok?; čo je to za hlúposť?; neviem čo a) čokoľvek: stavím sa o neviem čo, že už spí b) niečo výnimočné, niekto výnimočný: myslí si o sebe, že je neviem čo, záchranca sveta; čo ty na to? výzva povedať názor na predchádzajúcu informáciu; čo ste nám priniesli? privítacia formula; čo? namiesto zdvorilej otázky prosím; čo sa mi raz nestalo! úvodná formula pri rozprávaní príbehu
2. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu podmetovú, predmetovú, príslovkovú: dostal, čo nechcel; brankár pochytal, čo sa dalo; čo sa stalo, už sa neodstane; nikto nevie, čo nasledovalo potom; robil, čo mu sily stačili; Nevedeli, čo si o tom majú myslieť. [R. Dobiáš]
3. vo vzťažnej funkcii ▶ zastupuje zámená ktorý, aký, koľký, kto a uvádza vedľajšiu vetu prívlastkovú: to je muž, čo si ťa bude vážiť; dedina, čo sa preslávila po okolí; odkvitajúca krásavica, čo celé roky prežila ako výčapníčka [R. Čižmárik]; Sme voľní ako vtáci, čo poletujú po svete. [M. Zelinka]
4. v spojení so slovesom byť al. mať a s neurčitkom ▶ vyjadruje schopnosť al. neschopnosť realizovať dej: majú čo jesť; nemá z čoho zaplatiť; niet sa čo čudovať; Ja som sa nemal čím pochváliť. [V. Šikula]
5. v spojení alebo čo, či čo ▶ vyjadruje neurčitú, nejasnú eventualitu; niečo iné (prípadne aj podobné), nejako inak (prípadne aj podobne): nevedel, či sa má smiať alebo čo; asi som to povedala príliš drsne alebo čo; veď oni spolu tuším chodili či čo; predstavil sa ako inžinier či čo
fraz. čo k čomu taký, ako sa patrí, správne reagujúci v danej situácii: keby bol čo k čomu, tak sa správa inak; ak sú čo k čomu, tak na to prídu aj sami; expr. čo sa ti/vám robí? výraz vyjadrujúci nevôľu, rozhorčenie nad správaním niekoho
čo do predl. s G ▶ vyjadruje zreteľ, pokiaľ ide o mieru, stupeň, kvalitu činnosti: čo do množstva, rozsahu; čo do výšky, rozlohy; čo do precíznosti bol najlepší; čo do odpracovaných hodín máš veľa nadčasov; Cieľom je vytvoriť čo do počtu nie príliš veľkú, ale efektívnu armádu. [Pt 2001]


čo2 spoj. podraďovacia 1. po výrazoch s významom času ▶ uvádza časovú vetu vymedzujúcu začiatok deja hlavnej vety: odvtedy, čo ho poznám; už sú dva roky, čo sa neozval; Za ten čas, čo žije v tomto dome, vystriedali sa v byte viacerí nájomníci. [I. Habaj]
2. ako súčasť dvojslovnej spojky zatiaľ čo ▶ a) uvádza časovú vetu vyjadrujúcu okolnosť, počas ktorej trvá dej hlavnej vety: zatiaľ čo dieťa spalo, matka navarila b) vo vzťažných vetách vyjadruje odporovací vzťah: Niektorí žijú v komforte a nadbytku, zatiaľ čo polovica ľudstva žije za menej ako dva doláre na deň. [Slo 2002]
3. ako súčasť dvojslovnej spojky len čo ▶ uvádza časovú vetu s dejom, po ktorom bezprostredne nasleduje dej hlavnej vety: len čo si sadol, znova sa rozleteli dvere; Len čo ma zbadali, v momente sa rozpŕchli. [E. Farkašová]
4. zastaráv. v spojeniach čo raz, čo kedy ▶ uvádza časovú vetu vyjadrujúcu opakovaný vzťah, vždy keď: čo raz prišiel, vždy im niečo priniesol; čo kedy som ho stretla, vždy bol usmiaty
5. ako súčasť dvojslovnej spojky čo aj, čo i, čo hneď, čo priam, čo ako ▶ uvádza prípustkovú vetu; syn. hoci, nech, i keď: radšej mal staršie, čo aj tvrdé pečivo; nezradím ho, čo ma i zabijete; do rána to dokončím, čo hneď oka nezažmúrim; nič ti nedám, čo priam plakať budeš; nepomohli, čo ako ich prosil; Vedel čítať moje myšlienky, čo ako som sa pretvaroval. [J. Hrubovčák]
6. obyč. v spojeniach ani čo (by), ako čo (by) ▶ uvádza spôsobovú vetu: bili ho, čo sa len doňho zmestilo; vyskočil, ani čo by ho had uštipol; tvári sa, ako čo by bol milionár; Sliedil zrakom okolo seba, ani čo by niekoho hľadal. [I. Habaj]
7. ▶ uvádza zreteľovú vetu: čo sa ja pamätám, taká povodeň ešte nebola; čo ja tipujem, tak skôr ako o rok to nebude
8. ▶ uvádza príčinnú vetu: celý sa triasol, čo tak premrzol; až ju pot oblial, čo sa zľakla
9. hovor. ▶ uvádza účelovú vetu: dones košík, čo tie jablká pozbieram; vyzleč tú košeľu, čo ten gombík prišijem
10. ▶ má význam porovnávacej spojky ako: uvládze toľko čo chlap
fraz. len čo by dlaňou zakryl malých rozmerov, nepatrnej veľkosti ◘ parem. čo je pravda, to je pravda

čo3 čast. 1. v spojení obyč. s 3. st. prídavných mien a prísloviek ▶ vyjadruje úplnú možnú minimalizáciu al. maximalizáciu miery, dĺžky, deja; syn. čím v spojení s 2. st. prídavných mien a prísloviek: dostať čo najlepšieho učiteľa; stihnúť čo najskorší termín; žiť čo najčestnejšie; vyjadriť sa čo najstručnejšie; pomôcť čo najviac
2. pri podstatnom mene s významom času ▶ vyjadruje opakovanie; čoraz väčšmi; syn. stále, ustavične: ráno čo ráno; večer čo večer; mesiac čo mesiac; rok čo rok; deň čo deň sa mu uľavovalo; noc čo noc je u nich krik
3. hovor. na konci vety ▶ vyjadruje doplňujúcu, rečnícku otázku al. pobádanie na súhlasnú odpoveď; dobre?; syn. však?: dobrá správa, čo?; je to super, čo?; Ale pripeká, doparoma, čo?! [L. Ballek]
4. hovor. ▶ vyjadruje odporovanie, popieranie, čoby, vôbec nie, kdežeby; syn. vari: čo ho mám ponížene prosiť?; čo som blázon, aby som na nich drel?; Prišli v nedeľu v noci, čo v nedeľu, v pondelok, bolo už pol druhej. [P. Hrúz]
5. expr. v zvolacích vetách ▶ zdôrazňuje veľké množstvo niečoho vyjadreného v pokračovaní výpovede; syn. koľko len; aleže: čo som sa natrápila, narobila!; čo ten má peňazí!; Čo som sa o tebe napočúval od sváka! [I. Habaj]
6. v spojeniach čo len, čo i len ▶ vyjadruje minimálny rozsah platnosti želania, túžby; syn. hoci, aspoň: čo len štipku; čo len letmo; povedz čo len slovko; čo len jediný raz; čo len na sekundu; čo i len jedna informácia; Bridilo sa mi čo i len pomyslieť na zlo. [P. Jaroš]; Ak sa čo len trošku snaží, má možnosť študovať. [Slo 2002]
7. v spojeniach iba čo, len čo ▶ zdôrazňuje mieru, intenzitu, rozsah deja, ktorý je výlučný al. jediný možný: iba čo ma zlostíš celý deň; iba čo som znervóznel; nedosiahneš nič, len čo ma oberieš o čas
8. v spojeniach čo ako, čo aký ▶ vyjadruje maximálnu al. minimálnu mieru al. nezávislosť nasledujúceho výrazu od okolností; syn. akokoľvek, akýkoľvek: nerobte nič, čo vás čo ako málo vykoľají; nech to stojí čo aké peniaze, chce to mať
9. v spojení čo z toho (, keď) ▶ vyjadruje spochybnenie, zneváženie niečoho z predchádzajúcej výpovede, aký to má význam?; syn. no a čo?: určite pôjde do väzenia a čo z toho? obeti to život nevráti; čo z toho, že je pekná, keď má zlé známky; čo z toho, keď aj tak nikto nepríde?
10. expr. v spojení či čo v otázkach ▶ vyjadruje ostrý nesúhlas s javom, so situáciou pomenovanou v predchádzajúcej výpovedi: to ste si mysleli, že odídete bez zaplatenia, či čo?; to má byť urobená robota, či čo?
fraz. čo s tým? al. čo teraz? vyjadruje rozpaky, nerozhodnosť; čo už? al. nuž čo? al. čo sa dá robiť? vyjadrenie rezignácie; len čo je pravda potvrdzuje platnosť predchádzajúcej výpovede, skutočne, naozaj (často v ironizujúcom al. znevažujúcom kontexte): dnes ste sa vyznamenali, len čo je pravda; no a čo? al. a čo? vyjadruje znevažujúci postoj k predchádzajúcej informácii; stoj čo stoj za každých okolností; to už je čo povedať vyjadruje dôležitosť predchádzajúcej výpovede, to veľa znamená: znova zdolal náročný tréning, a to už je čo povedať


ktohoviečo -čoho -čomu -čo -čom -čím, pís. i ktohovie čo zám. neurčité substantívne hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť pri označení javu al. veci (často so záporným hodnotením), nevedno čo; syn. bohviečo: natáral jej k. a ona mu uverila; A ktohovie čo robil za mladi. [L. Ťažký]
2. obyč. so slovesom v zápore ▶ označuje niečo v plnej kvalite al. plnej miere vlastností (záporom obmedzených), niečo nezvyčajné, mimoriadne, významné; syn. bohviečo: nuž, nie je to k.; veď nežiadali od neho k.; k. si od toho nesľubuj; namýšľa si, že k. dokázal


ktoviečo -čoho -čomu -čo -čom -čím, pís. i ktovie čo zám. neurčité substantívne hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť pri označení javu al. veci (často so záporným hodnotením); nevedno čo; syn. bohviečo: namýšľa si o sebe k.; k. si od toho sľuboval; musel si rezervovať letenku, hotel a k. ešte; Žandár vošiel do izbice, páchlo to tam ktoviečím, tak sa ani veľmi nezdržoval. [V. Šikula]; Jeden nevrlý maco, ktorého ktoviečo prebudilo, sa potĺkal po takmer zimnom lese. [Sme 1993]
2. obyč. so slovesom v zápore ▶ označuje niečo v plnej kvalite al. plnej miere vlastností (záporom obmedzených), niečo nezvyčajné, mimoriadne, významné; syn. bohviečo: nemohol s tým k. robiť; páčilo sa ti divadlo? - nebolo to k.; k. od nich nečakaj; myslí si, že k. priniesol; namýšľa si o sebe k.


medzitým čo spoj. podraďovacia ▶ uvádza časovú vetu s významom okolnosti, počas ktorej al. po ktorú trvá dej nadradenej vety, kým, zatiaľ čo, za ten čas čo: m. čo si spal, my sme poupratovali; Lekár mi tvrdil, že som opitý, že útočím na neho pohybmi rúk, medzitým čo som sa ho snažil presvedčiť, že som sa asi otrávil mäsom. [J. Johanides]; Pomaličky si ho [kúsok torty] rozpúšťala v ústach, medzitým čo zakývala na hlavného, aby mohla zaplatiť. [P. Jaroš]


neviemčo -čoho -čomu -čo -čom -čím, pís. i neviem čo zám. neurčité substantívne hovor. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť pri označení javu al. veci; syn. čojaviemčo, ktoviečo: syn má skúšku z neviemčoho; nakúpiť si kopu vitamínov a neviem čoho; pohrozili mu vydedením a neviemčím; krajina prežila vojny, krízy, prírodné katastrofy, epidémie a n. ešte; Tá by neviemčo zo mňa urobila. [G. Rothmayerová]
2. ▶ označuje niečo v plnej kvalite al. v plnej miere vlastností, niečo cenné, hodnotné, čokoľvek, všetko: priletím, aj keby to malo n. stáť; veľa žien by dalo neviem čo za to, aby mali dieťa; Hneď si aj povedal, že odtiaľ ani za neviemčo nikdy neodíde. [A. Habovštiak]
3. ▶ označuje niečo v plnej kvalite al. v plnej miere vlastností (záporom obmedzených), niečo mimoriadne, niečo osobitné, ktoviečo: aj keby sa dialo neviem čo, vyriešiť sa to musí; nerobte z toho zasa n., ospravedlní sa a bude; Veď ja nechcem, aby si dosiahol neviemčo. [D. Kužel]

Slovník cudzích slov (akademický)

z r 2005. Viac informácií.

Co chem. zn. pre kobalt (cobaltum)


Co. skr. angl. Company, franc. Compagnie (spoločnosť)

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004. Viac informácií.

čo nevidieť p. správ. čoskoro


čo 1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na vec, zviera, jav, stav, množstvo, príčinu • expr. čože: Čo je to? Čože si zasa porobil? Čo, čože to máš v ruke? Čím, čímže je tvoja matka?hovor. expr.: ký čertký parom: ký čert, ký parom ťa sem doniesol

2. p. ako 2 3. p. keď 1 4. p. koľko 2 5. p. že 3, 4 6. p. hocičo 2 7. p. vari 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 19681. Viac informácií.

čo1, čoho, čomu, o čom, (s) čím zám.

1. opyt. pýtame sa ním na vec (jav, zviera), na zamestnanie, povolanie, postavenie al. na stav osoby: a) v spojení so slovesom: Čo takého vám povedal? (Kuk.) Čím si zaslúžila tieto muky? (Kuk.) A v čom pôjdeš na sobáš? (Kuk.) Po čom ho dáte? (Kuk.) za koľko korún, za akú sumu? Čím je váš muž? (Mih.) aké má zamestnanie?

čo za (so 4. al. 1. p.) aký, aká, aké: Pán boh vie, čo je to za sedliaka. (Ráz.) Čo za spôsob to boja? (Hviezd.) Čo za človeka zostúpi z ich kočiara? (Vaj.);
b) bez slovesa v platnosti prísudku: Čo na to tvoja manželka? (Jégé) čo na to povedala? A čo so ženami? (Taj.) urobíme;
Čo teraz? (Zúb.) urobiť;
Čo tvoja hlava? bolí ťa? Čo s tým? treba robiť;
A čo ty? čo robíš, ako sa máš? A vy čo? robíte, myslíte;
c) uvádza rečnícku otázku, niekedy vo forme zvolacej vety (v spojení so slovesom al. bez slovesa): Čo sa dá robiť! nič sa nedá robiť;
Čo koho do toho? nech sa o to nik nestará;
Čo mňa do ženských krámov? (Taj.) nestarám sa o ne;
Čo ťa po tom? nestaraj sa o to! Čo (tam) po ňom! netreba sa oň starať;
d) býva v platnosti mennej opytovacej vety po úplnej otázke: Var` ich (deti) poškrtím, keď sú, či čo? (Podj.) Ale čo bude s Evkou, ak je to pravda? Čo-čo? (Kuk.);
e) vo zvolacích vetách (obyč. s cit. hľa) má niekedy ukazovací význam: Tak hľa, čo som mu vykázala! (Tim.) Hľa, na čo stihne myslieť! (Kuk.) Hľa, čo sa stalo zo mňa! (Al.) A tu čo sa nestalo! (Janč.)

2. vzťaž. (často v súvzťažných dvojiciach čo ... to, to ... čo) uvádza vzťažné vety a) podmetové: Čo sa vlečie, neutečie. (prísl.) Prišlo mu na um, čo všetko sa medzi nimi stalo. (Kuk.) Čo je pravda, to je pravda (Jégé) potvrdenie nejakej skutočnosti;
naozaj je to pravda. Ale čo je mnoho, to je mnoho (Kuk.) to už je naozaj priveľa;
b) predmetové: Keď človek ani nevie, na čo má ruky hodiť. (Fr. Kráľ);
c) prísvlastkové (= ktorý): Niet takej pesničky, čo by konca nemala. (prísl.) Smelo vystúpil pred chorého kráľa, čo už bol len koža a kosť. (Dobš.) Ten, čo je na obraze, dokonal rukou katovou. (Kuk.)

čím hore, tým dolu (byť, obrátiť) naopak, naruby;

3. neurč. čokoľvek, hocičo: Pime, chlapci, pime, čo hneď čo strovíme. (J. Kráľ) Čo robia, to vravia, to vždy s tým cieľom, aby jedna druhú urazili. (Tim.)

buď čo buď nech sa stane čokoľvek, nech je akokoľvek;
stoj čo stoj za akýchkoľvek okolností, za každú cenu;
čo by čo bolo nech by bolo čokoľvek, nech by sa stalo čokoľvek;

4. neurč. niečo: nevie, kam čo položí;
nemá čo do úst vložiť;
nemá čím platiť

čo2 zám. prísl.

1. pre akú príčinu, z akého dôvodu, prečo, načo: Čo by ja ta chodil? (Kuk.) Čo sa budem darmo tárať pomedzi svet? (Kuk.) Tak ty sa tiež nemáš čo na uja spoliehať. (Kal.)

2. koľko, ako mnoho: Pozri, Janko, čo nás je a ešte sme ani nie všetci v chyži. (Tim.) Hej, nevedia, čo vystojí biedny človek. (Jégé) Čo som sa ťa naspomínala po nedeliach! (Zgur.)

3. pokiaľ, nakoľko: Bil, čo mu sila stačila. (Kuk.) Kričal, čo mu hrdlo stačilo. (Taj.)

čo3 čast.

I. neprízvučná

1. uvádza vety opyt., ktoré majú záporný zmysel (= či): Čo ona vedela, že päť rokov spraví toľký prevrat? (Kuk.) A čo som ja ty, čo sa i kométy ľakáš? (Ráz.) Čo ja viem? = neviem.

2. uvádza opytovacie vety vyjadrujúce počudovanie, údiv (= vari, azda, hádam): Čo už je neskoro?

3. pri 3. st. príd. a prísl. zosilňuje význam: čo najlepší, čo najlepšie;
aby účasť bola čo najhojnejšia
(Fr. Kráľ);
čo najúctivejšie požiadať (Letz)

čo nevidieť o chvíľu, hneď;

4. pri 2. st. príd. a vo výrazoch čo do, čo sa týka má funkciu vysvetľovaciu (= pokiaľ ide o): Niekoľkí, čo lepší kamaráti, bežali za ním na ulicu. (Kuk.) Potiahol do roboty čo chudobnejších. (Jes-á) Táto práca je tichá a skromná čo do osobnej náročnosti. (Tim.) Páru mi nebolo, čo sa smelosti týka. (Tim.)

5. s 1. al. so 4. p. podst. mien (obyč. opakovaným) vyjadruje pravidelné opakovanie (= každý): deň čo deň, týždeň čo týždeň, rok čo rok;
Čo deň, to nové bolesti.
(Hviezd.) Roky idú a čo jeden, to horší. (Taj.)

6. vo výraze iba čo má význam obmedzovací: Sám musel Jura prenášať, iba Mišo čo mu pomohol na nohy. (Kuk.) Vám z toho celkom nič nepríde, iba čo seba i jeho trápite. (Kuk.)

7. vo výraze čo len, čo i len zdôrazňuje malú mieru (= aspoň): I moje veno si premárnil, nie že by si mi čo len jeden diamant kúpil. (Tim.)

8. v eliptických vetách vyjadruje zľahčovanie, podceňovanie, ľahostajnosť: Čo šaty, aké boli, také sa nosili. (Kuk.)

9. zried. uvádza vety želacie vyjadrujúce mierny rozkaz (obyč. s podm. spôs.): Paľko, hádam čo by sme sa domov brali. (Tim.)

II. prízvučná

10. vyjadruje zápor, popieranie (= čoby): „Čo chvalabohu — čerta chvalabohu“ zvolal divo. (Kuk.) Krásne vajíčka — od husi, čo — od dromedára! (Žáry)

11. sprevádza výpoveď (obyč. vo forme otázky), ktorou sa na niekoho obraciame v živom rozhovore (= pravda, však, všakže): Súrno vám je, čo? (Tim.) Jedného ti málo, čo? (Kuk.) Tak čo, spravíme obchod? (Žáry)

12. v spojení a čo potom, a čo ešte zdôrazňuje nejaký výraz a stupňuje jeho význam (pri porovnaní): Vravia, že sa po mestách rýchle žije — a čo ešte u nás na dedine! (Podj.)

13. stojí samostatne a vyjadruje údiv al. prekvapenie: Čo? potiahol otázku Tomčík. (Hor.) Čo, zlodeji? (Žáry)

čo4 spoj. podraď., zried. i priraď.

1. uvádza prípustkové vety (s oznam. al. podm. spôs. slovesa) al. pripája výraz ako prípustku, obyč. v spojkových výrazoch čo i, čo aj, čo ako, čo aký, čo hneď, čo priam (= hoci, hoc, nech, keby aj): Pôjdem, čo kolenačky. (Kuk.) Prinúti gazdov hneď vyhrabať peniaze, čo spod zeme. (Al.) Nebola tma, čo sa i celkom zvečerilo. (Tim.) Pôjde už, čo ako bude. (Taj.) Vidíte, čo som aký, ale luhať neviem. (Šolt.) A čo by vás pánov bolo za tri svety, to ste Janíčkovi iba pod pol päty. (Botto) Ja si Magdu vezmem, aj čo by otec podedil milión. (Jil.) Ona (lichva) tiež rada grúne, čo priamtrochu strmé. (Kuk.) Nosí čierne, čo hneď otrhané nohavice. (Kuk.)

čo by čo bolo nech by bolo akokoľvek;

2. vo výraze zatiaľ čo uvádza vety odporovacie (= ale, kým): Predstavujú nám dedinu ako rajskú záhradu, zatiaľ čo mesto je vždy len peleš lotrovská. (Horov)

3. uvádza časové vety a) vo výrazoch len čo, zatiaľ čo, medzitým čo: Len čo si naň pomyslím, slzy sa mi tisnú do očí. (Fr. Kráľ) Zatiaľ čo Tomáš raňajkoval, otec ho poúčal. (Zúb.) Mojžík dá sa už teraz do uvažovania, medzitým čo chrúmanie statku ozýva sa celou konicou. (Tim.);
b) po výrazoch vyjadrujúcich časové určenie: Osem rokov od tých čias, čo takto stojí. (Kuk.) Tri roky minuli odvtedy, čo som vás mal šťastie okolo seba zhromaždiť. (Kal.) To sa jej prvý raz prihodilo, čo je vydatá. (Kuk.) Veď je tomu ani desať dní, čo bola mater s ním. (Jégé) dva týždne, čo vystali z našich hodín. (Al.) Prieky, hnevy boli medzi ľuďmi odjakživa, čo svet svetom stojí. (Tat.) I teraz, čo toto píšem, je okolo mňa. (Šolt.);
c) arch. býva namiesto spojky „kedykoľvek, hocikedy“: Nitra, milá Nitra, ty slovenská mati, čo pozriem na teba, musím zaplakati. (ľud. pieseň)

4. vo výrazoch ako čo by, ani čo by uvádza vetu spôsobovú porovnávaciu (= ako keby, akoby): To vyzeralo, ako čo by sme nejaké tajnosti pretriasali. (Jes.) Jedia, ani čo by ich bol najal. (Škult.)

5. uvádza vetu spôsobovú účinkovú (= až, že): Lomili ho, čo len tak práskalo. (Dobš.) Zoškrabať mrazivý kožuštek sklíčka len natoľko, čo jedno oko vykukne. (Ondr.)

hovor. čo strach veľmi;

6. zried. uvádza vetu spôsobovú (= takže): Ježibaba posadila k sebe svoju dcéru, čo kráľ o tom nevedel. (Dobš.)

7. uvádza vetu zreteľovú, vyjadrujúcu, že hlavná veta platí so zreteľom na nejakú okolnosť (= pokiaľ): Čo ja pamätám, takej zimy nebolo.

8. uvádza vetu príčinnú (= pretože, keďže): A všetky škvarky pred neho zhrnula, čo ho toľme chcela uctiť. (Kuk.)

9. uvádza vetu účelovú (= aby): Tetka, dajte nám retiazky, čo ich odvedieme! (Tim.)

10. zried. uvádza vetu podmetovú (s podm. spôs. slovesa): Bolo by najmúdrejšie, čo by sme sa nepotrhali. (Kuk.)

11. uvádza vložené vety vysvetľovacie: Prekvapila ho pravotanaoko nepatrná, a čo je hlavné, bez najmenšieho právneho a vecného základu. (Vaj.)

12. používa sa v hlavných vetách vo význame porovnávacej spoj. „ako“: Ani jeden mládenec v dedine nemal toho vzrastu, čo Paľko. (Kuk.) Upadol do tej istej choroby, čo rechtor. (Jes.) Vystúpil bych čo obranca. (Škult.)

čo5 cit. vyjadruje

1. zľahčovanie, podceňovanie, ľahostajnosť: Eh čo! — chlapec to vcicia do seba s mliekom materinským. (Kuk.)

2. popretie, odporovanie: Ale čo! Vy ste statočný. (Kuk.) Ešteže čo — pre voľáke prasčisko sa rozchádzať! (Taj.) Ba ešte čo! (Podj.) Ešte čo, veď mu toť starobné vyplácajú. (Žáry)


len čast.

1. uvádzacia;
uvádza vety rozličného obsahu;
a) vo vetách rozkazovacích (s rozk. spôs. slovesa) zdôrazňuje rozkaz al. výzvu, povzbudenie, príp. zákaz (kladnou formou), zried. i prosbu (= nože): Len si vy dvere zavrite! (Ondr.) Len si ho teraz už hľaďte, toho svätého pokoja! (Kuk.) Sto bohov, ale ti nedám, len sa mi ho opováž na cudzô! (Taj.);
opakované a zosilnené čast. že stojí niekedy samostatne (tvorí neslovesnú vetu) a oddeľuje sa od rozk. spôsobu (píše sa za ním čiarka al. výkričník): Ej, len že, len, zaprite sa, poprúžte sa! (Dobš.) No, len že, len, nehnevajte sa! (Dobš.);
b) v želacích vetách sa obyč. spája s čast. aby, by, zriedka s inými časticami, napr. bodaj, nech;
vyjadruje zdôraznené želanie: „Len aby všetci naši robotníci, čo robia v strojárňach, takto bývali,“ želal si Podmaník. (Tat.) Len by sa ona dochovala takých dcér! (Ráz.) Len by vládal vyžiť! (Taj.) Bodaj len väčšej škody nebolo! (Záb.) Len nech neprší! c) vo vetách zvolacích zvýrazňuje zvolanie: A len čo je tej vody! (Ráz.);
d) v spojení s oznam. spôs. slovesa má mierne odporovací význam: „Len či pôjde,“ pochybujú chlapi. (Ráz.) Juj, len domácej haravary som nemohol nikdy zniesť. (Al.)

2. spôsobová;
a) podčiarkuje, zdôrazňuje obsah výrazu, ku ktorému patrí (často v spojení s inými časticami vo výrazoch predsa len, zas len, veď len, ešte len aj (i), čo i len, čo len, len tak a i.): Čo sa len stalo? (Štítn.) Aký si len chudý chlapče! (Al.) Kde ste len vzali toľko rozumu? (Al.) Veď koľko len pltníkov zahynulo, keď im plť udrela na skalu. (Janč.) Príď len čím skôr! (Al.) Aký bol, taký bol, ale predsa len bol otec. (Taj.) Tichý zase len nepovažoval kartičku za dáke previnenie. (Taj.) Či ho kedy posmelia čo len ľahkým posunkom? (Vaj.) „Veď si ty len blázon!“ zvolala veselo. (Kuk.) Cila dala sa všetko v dome riadiť, nový poriadok zavádzať, ešte len aj pivnicu otvorila, aby sa vyvetrala, vyschla. (Taj.) Nuž či si za to kúpi čo i len zápaliek, nie to jalovicu? (Kuk.) Nuž či sa ten môže i len porovnať s ním? (Taj.) Keď sa večer vrátila domov, len ju tak triaslo od strachu. (Taj.) Mohli by ste si len tak žiť a nemuseli ani kravy pásť. (Taj.) Len tak z ničoho nič nebudeme do nich rýpať. (Urb.)

hovor. expr.: že len no vyjadruje veľkú intenzitu deja al. stavu, ktoré sa spomínajú v predchádzajúcej vete: Vám by vedno tak dobre bolo, že len no. (Dobš.);
no len, no vyjadruje upozornenie, varovanie s cieľom prerušiť, zamedziť nejakú činnosť: No len, no, dievča! len by si ty svoj skutok neobanoval! (Taj.);
ešte len ešte vyjadruje pripúšťanie (= ako-tak, nejako, znesiteľne, obstojne): Bolo ešte len ešte, kým črieda nebola ďaleko od hôrok. (Kuk.);
hovor. čoby len, čoby len nie v odpovedi popiera platnosť predchádzajúcej výpovede: „To je iné.“ „Čoby len! Boj je boj!“ (Ráz.) „Veď ma nikto nechce.“ „Čoby len nie.“ (Ráz.);
b) obmedzuje dačo na istý prípad, obmedzuje počet, množstvo;
niekedy sa spája so záporným slovesom a dáva mu kladný význam (= iba): „Len jeden pohľad,“ prosil Tichý. (Vaj.) Len raz žijeme. (Al.) Veď už nemá len pár týždňov do asentírky. (Taj.);
c) vydeľuje jeden prípad, predmet (osobu al. vec) al. skupinu predmetov (prípadov) z väčšieho množstva: len sena doviezli päť vozov;
Bezmocne hľadeli na jej počínanie, len starý Domin ak časom zakrútil hlavou a zašomral si pod nos.
(Urb.) Nečuť ani hláska. Vetríček jesenný len čo si rozpráva ticho s konárikmi. (Pláv.);
d) hodnotí obsah výrazu al. vety, vyjadruje podceňovanie, zľahčovanie: „Ach, veď som len inštruktorom,“ doložil horko. (Vaj.) Čož`, to ti my ľahko poradíme, čo len osoby! (Taj.) Čo len husi — preto ešte môžete gazdovať. (Kuk.)

expr. čo len to vyjadruje zľahčovanie, podceňovanie: Eh, čo len to! (Taj.) Čo len to, to je veru ľahká vec. (Dobš.);
e) s neurč. vyjadruje živý vzťah hovoriaceho k obsahu jednotlivých výrazov al. celej vety, pričom nadväzuje na predchádzajúci kontext: Sedela ako na tŕni: len ufrknúť. (Tat.) Obidvoma zalomcovala bezmocná zloba, obidvom ruky vykrútil kŕč: len sa zadrapiť, len sa mu zahryznúť do krku, zadusiť ho. (Tat.);
f) v spojení s kladným slovesom a s nejakou inou časticou (už, hádam, azda, vari) vyjadruje pravdepodobnosť, možnosť, v spojení so záporným slovesom vyjadruje pochybnosť al. nepravdepodobnosť: len dakoho nájdem, trebárs aj Cila Mušková by prišla. (Taj.) len musí ostať u nás. (Al.) Len ťa nepošlem k druhej. (Ráz.) Len ťa nezabije. (Taj.)

3. v spojení so zám. al. zám. prísl. má zovšeobecňovací charakter a dodáva mu význam neurčitosti (= -koľvek), napr. kto len = ktokoľvek, čo len = čokoľvek, kedy len = kedykoľvek, kde len = kdekoľvek: Kradol, kto len mohol. (Vám.) Všetko, čo len chce, urobím. (Taj.) Píše jej každý týždeň a kedy len môže. (Taj.) A kde len čo čuli, už si nestačili kľučku podávať s klebetami. (Taj.)

4. blíži sa významom časovej spojke sotva, len čo: Len pozrel po nej a už sa domyslel. (Taj.)

5. je súčasťou zložených spojkových a modálnych výrazov (spája sa s rozličnými spojkami al. časticami a tvorí s nimi jednu významovú a intonačnú jednotku): len čo, zried. i len toľko čo spojkový výraz uvádzajúci časovú vetu, pričom začiatok hlavného deja je úzko viazaný na uskutočnenie deja vety vedľajšej: Len čo bude Hlavaj chytený, vybavím tvoju vec u Árona. (Urb.) Len čo prídu zo školy, už mi pomáhajú. (Al.) Len toľko čo ho Potocký usadil, začal hovoriť. (Kal.);

len keď spojkový výraz vyjadrujúci neočakávaný obrat, prekvapenie v deji, prekvapujúci začiatok nového deja, iba keď: Keď sa už hodne zmrklo, len keď sa tu mamička zase dostavili i s perinami. (Čaj.);

len-len že, len že, zried. i len toľko že spôsobová čast. a) v spojení so záporom dokonavého slovesa v min. čase vyjadruje bezprostrednú blízkosť, možnosť dajakého deja, ktorý sa jednako len neuskutočnil (= takmer, skoro, už-už): Len-len že sa nahlas nezasmial. (Urb.) Žofa len toľko že neumrela. (Kuk.);
b) v spojení s kladným slovesom blíži sa významu výrazov sotva, horkoťažko: Sivé koníky len-len že bolo vidno pod horou. (Min.)


medzitým čo spoj. podraď. vo vedľajších vetách časových, ktorých dej je súčasný s dejom hlavnej vety;
kým, zatiaľ čo: Medzitým čo takéto chýry mestom leteli, pán Čaranský svedomite čítal. (Vaj.)


stoj čo stoj p. stáť


toľko zám. prísl.

1. odkazuje al. priamo ukazuje na počet, množstvo, ktoré určuje situácia al. kontext (často v prirovnaniach), tak mnoho;
v súvzťažných al. spojovacích dvojiciach toľko ... koľko, toľko ... čo, toľko ... že, toľko ... aby ap.súčasne úlohu spojovacieho výrazu: Zapaľuje si jednu od druhej. Aj na stavbe toľko fajčí? (Zúb.) Kto si vraj koľko vyrúbe, toľko bude poľa mať. (Fig.) Tak obrábali iba toľko, čo sa dorobilo strovy na celý rok. (Taj.) Každý dostal toľko rán, že by i desiatim bývalo dosť. (Jégé) Keby bolo bývalo toľko chleba, čo rečí ... (Žáry) Si vierolomca, čo je toľko, ako krivoprísažník (Kal.) čo znamená.

t., čo by za necht vošlo, t. ako necht blata veľmi málo, skoro nič;

2. odkazuje na dĺžku času, určenú situáciou, tak dlho;
v súvzťažných al. spojovacích dvojiciach toľko ... čo, toľko ... že, toľko ... kým ap.súčasne úlohu spojovacieho výrazu: A kdeže je Anka toľko? (Tim.) Veď to bolo práve toľko, že mohla svoj čas vyplniť. (Švant.) To je práve toľko, čo ona blúdila v myšlienkach svetom. (Švant.) Na slobode ze býval len toľko, kým ho pri prvej krádezi nechytili. (Taj.)

3. expr. poukazuje na veľmi veľký počet, množstvo, mieru;
tak veľa, tak veľmi: Kde ste len vzali toľko rozumu? (Al.) Mal toľko času a tak málo práce. (Min.) Nikdy predtým nevidela Bystrica toľko národa. (Zúb.) Odpálil toľko rudy až hrôza (Skal.) veľmi veľa.

4. poukazuje obmedzujúcim spôsobom na mieru, do tej miery, aspoň tak mnoho (obyč. v spojení s len): Jasné bolo len toľko, že ju pristihli v zakázanom. (Vaj.) [Anna] len toľko jej povie: „Ja by bola žila.“ (Taj.) Mnoho ja politike nerozumiem, ale viem toľko, že túto vojnu vyhráme. (Jaš.)

5. je súčasťou zložených spojkových výrazov, s ktorými tvorí jednu významovú a intonačnú jednotku: len toľko že v spojení so záporom dokonavého slovesa v minulom čase vyjadruje bezprostrednú blízkosť, možnosť nejakého deja, ktorý sa predsa len neuskutočnil (= skoro, takmer, už-už): Odstrčí ho od seba, len toľko že sa na zem nezvalil. (Lask.) Neďaleko Rajca spatril vec, pri ktorej len toľko že ho neporazilo. (Záb.);

zried. len toľko čo i toľko že spojkový výraz uvádzajúci časovú vetu, pričom začiatok hlavného deja je úzko viazaný na uskutočnenie deja vety vedľajšej (= len čo, sotva): Len toľko čo ho Potocký usadil, začal hovoriť. (Kal.) Toľko že si pozapaľovali smotky, už Hajzušek zaviedol reč o slovenskej literatúre. (Záb.)

6. hovor. koľkotoľko blíži sa významu prísloviek trochu, málo: A len koľko-toľko si spomeňme, aký život prežila mamka Pôstková. (Taj.) Keby sa pán koľko-toľko vyznal v gazdovstve. (Jes-á)

7. toľko a toľko zastupuje určitý počet, ktorý bližšie nevyjadruje: Keby razom mal toľko a toľko peňazí. (Vaj.);
toľko a toľko múky, toľko cukru, masla, vajec (Zúb.)


zatiaľ čo spoj. podraď.

1. vo vedľajších vetách časových, ktorých dej je súčasný s dejom hlavnej vety, za ten čas čo, medzitým čo, kým: Zatiaľ čo Tomáš raňajkoval, otec ho poúčal, ako sa má na stavbe správať. (Zúb.)

2. vo vedľajších vetách odporovacích, kým, ale: Starý Zachar bol štedrý, zatiaľ čo Ondrej bol bezcitný. (Krno)

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825. Viac informácií.
co
co
čo_1
čo
čo_2
čo

čo_3
čo
čo_4
čo
čo_5
čo

Vstup: Výstup: In English · Po slovensky