Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dláto -a dlát s. nástroj na dlabanie, vŕtanie ap.: rezbárske d., pneumatické d.;

dlátový príd.: d. vrták;

dlátko -a -tok s. zdrob.

dlátko -ka -tok s. zdrob.

dláto -ta dlát s. 1. ▶ nástroj s reznou hranou slúžiaci na ručné al. strojové dlabanie materiálu: šikmé, ploché d.; tesárske, rezbárske, kamenárske d.; d. na drevo, na kov; d. na rotačné vŕtanie; ostré zuby dláta
2. ban. ▶ vrtný nástroj rozrušujúci horninu na dne hlbinného vrtu: zubové, diskové d.; Oceľové dláto so zaťatou jednotvárnosťou prenikalo deň i noc do hlbín zeme. [I. Izakovič]
▷ dlátko -ka -tok s. zdrob. k 1: Vedel odhadnúť, akou silou má udrieť kladivom do dlátka, aby sa zastavilo práve tam, kde ho chcel zastaviť. [A. Hykisch]

dláto, -a, dlát str. nástroj na dlabanie: d. na kameň, ploché d., sochárske d.;

dlátový príd.: d. nebožiec;

dlátko -a, -tok str. zdrob.

dlátko s. (dlácko, glacko)
1. vsl nástroj na dlabanie, dláto: Dlabalo śe z dlatkem (Dl. Lúka BAR); Z dlackom śe dlabaju džuri (Spiš. Štvrtok LVO); Zadlabaj sebe z glackom! (Letanovce SNV)
2. strsl, zsl malé dláto: maluo dlácko (Prievidza); menšie dlácko (Trstie ILA); duátko (Malacky); dlátočko s. zdrob. expr. k 1: dlatečko (Dl. Lúka BAR)

glacko p. dlátko