Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

deväťsil -lu L -le pl. N -ly m.

devasel, devasídlí p. deväťsil

deväťsil m. i deväťsilie s. (devasel, devasídlí) liečivá rastlina, bot. deväťsil (Petasites): Lík devasídlí mi poradili a velice mi pomoheu̯ (Turá Lúka MYJ); ďeviasel (Heľpa BRE); devasel (Bošáca TRČ); devasil (Mor. Lieskové NMV)

deväťsil [-vet-, -vat-, divasel, dive(t)sil] m bot rastlina z rodu deväťsil Petasites: dewetsyl w lesych roste (HL 17. st); wezmi gednu hrst dewetsylu korene (HT 1760); deg mu owsa diwesilem; ma wetry kun (z) diwetsilu; nadrop do neho (do ovsa) diwaselu (RG 18. st); -ý príd deväťsilový: wezmy petasites anebo korena dewadsilieho (RT 17. st)

divasel p. deväťsil

divesil p. deväťsil