datovať nedok. i dok.
1. označovať, označiť dátumom, najmä rokom: list d-ný 12. 11. 1985
2. určovať, určiť pôvod, začiatok: archeologické nálezy d-l do 10. storočia
// datovať sa mať začiatok, začínať sa, začať sa: známosť listín sa d-je od r. 1860
datovať sa -tuje sa -tujú sa -tuj sa! -toval sa -tujúc sa -tujúci sa -tovaný -tovanie sa nedok. i dok.
datovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. i dok.
datovanie -ia s. 1. ▶ označenie určitého presne stanoveného obdobia pomocou časových jednotiek: d. listu, listiny; d. podľa cirkevného, gregoriánskeho, juliánskeho, rímskeho kalendára; posunúť, upresniť d.; Mohyly na dne priesmyku rozptyľujú akúkoľvek neistotu a obavu, že by sa v datovaní mohli pomýliť. [Š. Janšák] 2. ▶ (v prírodných a spoločenských vedách) časové zatriedenie udalostí a materiálnych objektov, určenie obdobia ich vzniku, veku, zániku a pod.: geologické d. hornín; d. stavby, kláštora, hrobu; d. textu ▷ ↗ i datovať
datovať sa -tuje sa -tujú sa -tuj sa! -toval sa -tujúc sa -tujúci sa -tovanie sa nedok. i dok. ▶ (časovo) mať začiatok, začínať sa, začať sa: vznik mesta sa datuje od 13. storočia; Do doby neolitickej datujú sa aj najstaršie stopy pochovávania u nás. [Slovensko I]
datovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. i dok. (čo) 1. ▶ označovať, označiť dátumom: d. žiadosť; To bol jej posledný list na rozlúčku. Datovala ho 4. marca 1827. [P. Štrelinger] 2. ▶ určovať, určiť dátum vzniku, časovo zaraďovať, zaradiť: d. nájdené archeologické vykopávky; maľby možno d. do obdobia gotiky; kostra bola bez nálezov, ktoré by ju mohli presnejšie d.
datovať nedok. i dok. ‹l› (čo)
1. vybavovať, vybaviť dátumom: d. list
2. určovať, určiť pravdepodobný čas vzniku a existencie niečoho: d. nález; archeol. rádiokarbónové datovanie; termoluminiscenčné datovanie;
datovať sa nedok. kniž. (odkedy) začínať sa, existovať už v niektorej dobe a (obyčajne) ešte vždy trvať: z tých čias sa d-uje prvý pokus
začať sa 1. mať začiatok, začať jestvovať, začať byť (op. skončiť sa) • zastar. započať sa: rozhovor sa začal, započal veľmi srdečne • nastať • nadísť • prísť (najmä v čase): zima nastala, nadišla tohto roku neskoro • vzniknúť (o udalosti): organizovaný odpor vznikol najskôr v závodoch • zavládnuť (o istom stave): v rodine zavládol pokoj; zavládlo slnečné počasie • datovať sa (nedok.; mať začiatok)
2. dať sa do činnosti v uvedenom štádiu práce, tvorby a pod. • rozbehnúť sa: výcvik sa začal, rozbehol včera • rozprúdiť sa • rozkrútiť sa • roztočiť sa (dostať sa do intenzívnej činnosti): práce na poli sa už rozprúdili • kniž. rozpútať sa (začať sa s veľkou intenzitou): rozpútala sa bitka na život a na smrť
datovať, -uje, -ujú nedok. i dok. (čo)
1. označovať, označiť, opatriť dátumom: d. list, spis, listinu; zmluva je datovaná 20. IX. 1953;
2. určovať, určiť dátum vzniku niečoho, časove zaradiť: d. umeleckú pamiatku, vykopávku
|| datovať sa nedok. mať začiatok, začínať sa: Druhé politicko-národné obrodenie datuje sa od slovenského národného zhromaždenia. (Vaj.)
datovať ndk lat, datírovať lat/nem 1. čo uvádzať údaj času a miesta (v písomnosti): psanij 3. junij datyrowane (BIELSKO 1641 E); cedule ťieto dne 1-neho novembra roku 1784 datuwane (Kur 1785) 2. časovo zaraďovať, určovať termín: czosskolwek prawo a sprawedliwost vkazowati a datowati bude (BYTČA 1570)