bauxit -u m. hliníková ruda;
bauxitový príd.: b. cement, b-é bane
bauxit -tu pl. N -ty m.
bauxit -tu pl. N -ty m. ⟨VM⟩ geol. ▶ usadená hornina rozličného sfarbenia, červená, hnedá i biela al. žltá, základná surovina používaná na výrobu hliníka, hliníková ruda (podľa francúzskeho mesta Les Baux): ložiská, ťažba, spracovanie bauxitu
bauxit -u m. ‹VM› geol. biela až tmavá červená usadená hornina obsahujúca ako hlavnú súčasť hydroxid hlinitý, používaná na výrobu hliníka (podľa franc. mesta Les Baux);
bauxitový príd.: b-é ložiská
bauxit, -u m. min. nerast, z ktorého sa vyrába hliník a jeho zlúčeniny;
bauxitový príd.: b. cement