Stratégia: v: KSSJ4 SSSJ-AG SSSJ-HL PSP SCS SSS SSJ MA HSSJ-V Bernolák Obce Priezviská UN locutio sk-cs sk-en substantiva

Výsledky hľadania pre: TVRDO

Táto stránka nie je určená na informovanie verejnosti.

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003. Viac informácií.

natvrdo, pís. i na tvrdo prísl. na tvrdý spôsob, tvrdo, op. namäkko: (uvariť) vajce n.;
n. ušliapaná cestička

expr. byť n. byť veľmi opitý


tvrdý

I. príd.

1. odolávajúci tlaku, nepoddajný, pevný, tuhý, op. mäkký: t-é drevo, t. kov, t. ľad, t-á posteľ, t-á podložka, t-á ceruzka;
t. ako kameň;
mäso t-é ako podošva;
t-á voda obsahujúca množstvo rozpustených solí;
odb. t-é podnebie;
t-á valuta podložená zlatom;
t-é pristátie s nárazom

2. pôsobiaci na zmysly dojmom ostrosti, drsnosti, strohosti, op. mäkký: t. zvuk, t. pohľad, t-é črty tváre, t-á výslovnosť;
t. obraz kontrastný;
t-á droga prudko a rýchlo pôsobiaca na duševný stav (napr. heroín, kokaín, pervitín);
lingv.: t-é spoluhlásky, t-é skloňovanie;
t-é y ypsilon

3. bezcitný, prísny, neprístupný, neoblomný, op. mäkký: t. človek, mať t-é srdce, byť t. voči sebe;
t-é slová

4. nemilosrdný, krutý, surový, bezohľadný: t. boj, t. trest, t-á skutočnosť;
t-á hra

5. majúci al. dosahujúci veľkú mieru, intenzitu niečoho, intenzívny, tuhý; ťažký, namáhavý: t. spánok;
t-á práca, t-é normy, t. tréning

t. oriešok ťažký problém;
t-á hlava hlavatý človek;
mať t-é → lakte;

na tvrdo → natvrdo;

tvrdo prísl.: t. dosadnúť;
t. znieť;
t. postupovať;
t. spať;

tvrdosť -i ž.: t. reality;
miner. stupnica t-i

II. tvrdé s. hovor. pálenka, tuhé

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2000. Viac informácií.
natvrdo, na tvrdo prísl.
tvrdý; tvrdo prísl.; tvrdosť -i -í ž.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004. Viac informácií.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dotuha, pís. i do tuha 1. odolávajúc mechanickým účinkom al. s cieľom odolávať mechanickým účinkom; s veľkou intenzitou • natuho, pís. i na tuhotuho, stuha: dotuha, natuho stiahnutý pás; tuho, stuha priskrutkovaný vrchnákpevnenapevno: pevne, napevno spojiť jednotlivé častihovor. expr. fest

2. tak, že sa niečo stane tuhým, tvrdým • natuho, pís. i na tuhotuho: dotuha, natuho vyšľahaný snehtvrdonatvrdo, pís. i na tvrdo: tvrdo, natvrdo vypracované cesto

3. do veľkého rozporu, do zrážky • doostra, pís. i do ostrado tuhéhodo ostrého: tu to už ide dotuha, doostra


natvrdo, pís. i na tvrdo na tvrdý spôsob (op. namäkko) • tvrdo (op. mäkko) • dotvrda, pís. i do tvrda (op. domäkka): natvrdo, tvrdo uvarené vajcia nakrájala do šalátu; zem okolo stromu bola dotvrda udupanátuhonatuho, pís. i na tuho: tuho, natuho vymiesená hlina


ostro 1. s tenkou nabrúsenou hranou, ktorou sa dá krájať, rezať a pod.; s cieľom dosiahnuť takúto hranu (op. tupo) • naostrodoostra, pís. i na ostro, do ostra: ostro, naostro nabrúsená kosa; nôž treba nabrúsiť doostra

porov. aj ostrý 1

2. s hrotom al. zakončením podobným hrotu; s cieľom dosiahnuť hrot (op. tupo) • špicatokončistokončitohrotitohrotisto: ostro, špicato, konči(s)to upravené konce palícnaostronašpicatonakončistonakončito, pís. i na ostro atď.: naostro, našpicato, nakonči(s)to zastrúhaná ceruzkadoostradošpicatadokončistadokončita, pís. i do ostra atď.: konce žrde treba opracovať doostra, došpicata, dokonči(s)ta

porov. aj ostrý 2

3. pôsobiac na zmysly veľkou silou, intenzitou a pod. • prenikavo: ostro, prenikavo pískaštipľavokorenitokorenisto: štipľavo, koreni(s)to zapácha

porov. aj ostrý 3, 4

4. (o zmysloch) dobre vnímajúc • výborne: ostro, výborne vidíprenikavojasne: prenikavo, jasne počuje každé šuchnutie

5. s veľkou intenzitou • silnointenzívne: ostro, silno, intenzívne sa sústrediť na prácunaostronaplno: začali naostro, naplno trénovaťprudkorezko: prudko, rezko zaútočil na súpera

6. vyznačujúc sa prísnosťou, rozhodnosťou, strohosťou a pod. (op. mierne, jemne) • prísneprísno: ostro, prísne sa pozrel na synapríkrostrmostrohoexpr. britko: príkro, strmo, britko nás zahriakoltvrdo: tvrdo kritizoval vládurozhodnerázneenergickyrezolútne: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť obvinenie

porov. aj ostrý 3

7. nápadne sa prejavujúc • výraznejasnezreteľne: stavba ostro, výrazne kontrastuje s okolím; v diaľke sa jasne, zreteľne črtajú kontúry hôročividneviditeľne: jeho slová očividne, viditeľne kontrastujú so skutkami


prísne, prísno 1. neodpúšťajúc chyby, previnenia a pod. (op. zhovievavo) • neúprosnezried. sprísna: prísne, neúprosne postupovali proti každému, čo mal iný názorostrozostratvrdo: proti odporcom zasiahli veľmi ostro, zostra, tvrdonekompromisneexemplárne: nekompromisne, exemplárne potrestali každé previnenieexpr. sparťansky: sparťansky vychovával všetkých svojich synovkniž. drakonickyzried. drakónsky (veľmi prísne): drakonicky potlačili každú vzburu

porov. aj prísny

2. nedovoľujúc, neumožňujúc výnimky • dôsledne: prísne, dôsledne dodržiavať predpisypresnestriktne: postupovať presne, striktne podľa harmonogramukonzekventne: musí postupovať konzekventnenekompromisnekniž. rigorózne: nekompromisne, rigorózne odmietol každý návrh na zmenu

3. prejavujúc odmeranosť, chlad, neprejavujúc cit • odmeranechladnechladnozried. sprísna: prísne, odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcichzdržanlivostrohorezervovane: pôsobil veľmi zdržanlivo, stroho, rezervovaneneprívetivonevľúdnesucho: jeho hlas znel neprívetivo, nevľúdne, suchopríkroostrozostraexpr. britko: príkro, ostro, zostra napomenul synazamračene: prísne, zamračene hľadela na syna


rázne prejavujúc rozhodnosť, dôraz, s rozhodnosťou, s dôrazom • rozhodnedôrazne: rázne, rozhodne obhajovať svoje názory; dôrazne pripomenúť svoje právaodhodlane: odhodlane vykročil na cestuenergickyrezolútne: energicky, rezolútne sa postavil proti ohováraniurezkotvrdokniž. razantne: rezko, tvrdo zakročili proti výtržníkomprudkostrmosilno: prudko, strmo zaklopal na dverehovor. expr.: zhurtahurtomhurtovne: zhurta, hurtovne sa domáhal nápravy

porov. aj rázny


rozhodne 1. vyznačujúc sa schopnosťou al. prejavujúc schopnosť obyč. rýchlo a bez pripustenia námietok, odporu a pod. niečo konať • rázneenergicky: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť všetky obvineniapevneodhodlane: pevne, odhodlane sa postaviť na obranu svojich právprudkoostrorezkostrmotvrdo: prudko, ostro, tvrdo obhajovať svoje názoryrezolútnekategorickynekompromisne: rezolútne, kategoricky, nekompromisne žiadať nápravuradikálne: treba rozhodne, radikálne zasiahnuť proti zločinnosti

2. vyjadruje istotu, potvrdzuje platnosť výroku • isteistoistotnenaistodozaista: rozhodne, iste, isto sa večer vráti; to istotne, naisto, dozaista neurobil onnaozajurčite: naozaj, určite sa nebude musieť za nás hanbiťbezpochybynepochybne: bezpochyby, nepochybne sa jej dobre daríexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetónbetónovofraz.: bez debatystoj čo stojčo by čo boloza každú cenusubšt.: stopro • nastopro


tuho vyjadruje veľkú intenzitu, mieru deja, s veľkou silou, intenzitou • pevnesilnosilnemocne: otec tuho, pevne objal syna; všetkým nám silno, mocne stisol rukyintenzívne: každý deň tuho, intenzívne trénujetvrdohúževnatoúporneexpr. urputne: tvrdo, húževnato sa domáha svojich práv; úporne, urputne sa bránia proti presileusilovne: tuho, usilovne sa zapája do každej činnostiveľmi: vonku tuho, veľmi mrznenatuhonapevnodotuha, pís. i na tuho, na pevno, do tuha, stuha: natuho, napevno, dotuha, stuha pritiahol všetky skrutkyhovor. expr. fest: lepidlo fest drží

porov. aj tuhý 3


tvrdo 1. tak, že sa niečo stane tvrdým, tuhým; do tvrdého, tuhého stavu (op. mäkko) • natvrdo, pís. i na tvrdo (op. namäkko): tvrdo, natvrdo uvarené vajciatuhonatuhodotuha, pís. i na tuho, do tuha: tuho, natuho, dotuha udupaný chodník

2. pôsobiac dojmom ostrosti, drsnosti, strohosti; prejavujúc drsnosť, tvrdosť; nie jemne (op. mäkko) • drsnodrsne: tvrdo, drsno rozkázal, aby si sadliostroráznerozhodne: ostro, rázne, rozhodne odbil dotieravých novinárovprísnepríkroneprístupnestrohosucho: prísne, príkro napomenul deti; neprístupne, stroho odpovedať na pozdravodmeranechladnechladno: odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcich

3. nepoznajúc zľutovanie, bez zľutovania, bez citu • krutonemilosrdnehrubosurovo: tvrdo, kruto sa porátali s odporcami; nemilosrdne, hrubo, surovo rozohnať demonštráciubezcitnebezohľadne: bezcitne, bezohľadne sa správal aj voči rodičom

porov. aj tvrdý 3

4. p. tuho

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 19681. Viac informácií.

tvrdo, 2. st. tvrdšie prísl.

1. tak, že sa niečo stane tvrdým, na tvrdo, pevne (op. mäkko): t. ušliapaný chodník;

2. drsno, ostro, nie jemne, rázne: t. povedať, rozkázať, odvetiť, odbiť niekoho ap. prísne, príkro;
t. pozrieť, hľadieť;
šport. t. hrať;

3. s veľkou intenzitou, veľmi, mocne. silno, tuho: t. (za)spať hlbokým spánkom;
t. zaklopať;
tvrdo veril, že ...
(Hor.) pevne;
nár. Nikdy som ju [jar] tak tvrdo nečakala (Šolt.) túžobne.

4. ťažko, obťažne, namáhavo, krušno: t. pracovať, žiť, t. sa prebíjať, privykať ap.;

5. prísne, energicky: deti tvrdo vychovával (Rys.);

6. o spôsobe výslovnosti: vyslovovať, rozprávať t. nemäkčiť spoluhlásky d, t, n, l


tvrdý, 2. st. tvrdší príd.

1. nepoddávajúci sa tlaku, neohybný, pevný, tuhý (op. mäkký): t. chlieb, t. chlebík, pren. ťažká práca, ťažký zárobok;
t-é cukríky;
t-á zem, t. chodník, t-á cesta, t-á kôra, škrupina;
t-á ceruza, tuha
s tvrdším grafitom;
t. klobúk, golier;
mať t-é päste;
t-é mozole
mozoľnaté ruky;
t-é ruky, dlane stvrdnuté, vypracované, mozoľnaté;
pren. t-ou rukou násilne, nemilosrdne, kruto;
t. materiál, t. nástroj;
t-á posteľ
nepohodlná;
ležať na t-om nepohodlne;
t. ako kameň, ako skala, ako oceľ, ako žula;
t. ako podošva
(napr. o zle uvarenom mäse);
t-é mäso zle uvarené, upečené;
les. t-é drevo dubové, bukové, orechové;
pren. expr. človek z t-ého dreva (koreňa) o človeku pevného charakteru, neoblomný, nekompromisný, neústupný;
T-é drevo, t. klin (porek.) na neústupný, tvrdohlavý postoj treba reagovať tvrdými, ráznymi opatreniami;
hut. t-é železo, t. kov, t-á liatina, oceľ, t-é olovo;
tech. t-é tesnenie z kovu;
t-á spájka mosadzná;
t-é sklo ťažko taviteľné;
t. porcelán druh porcelánu obsahujúci kaolín, kremeň a živec;
poľnohosp. t-á pšenica sklovitá;
t-á tráva menej hodnotná;
chem. t-á voda obsahujúca veľké množstvo rozpustených solí;
lek. t. vred druh pohlavnej choroby;
t-á stolica druh defekácie;
anat. t-é podnebie predná časť ústnej klenby, palátum;
fin. t-á valuta obyč. podložená zlatom

hovor. mať t-é lakte byť bezohľadný;
mať t-é srdce, byť t-ého srdca o zlom, bezcitnom, neľútostnom, krutom človeku;
mať t-ú hlavu a) byť nepoddajný, tvrdohlavý, vzdorovitý;
b) byť hlúpy, ťažko chápavý;
t. oriešok (orech) ťažko riešiteľná vec, ťažký problém;
t-á skutočnosť situácia, stav vecí taký, aký je v skutočnosti;

2. (o vlastnostiach a prejavoch človeka) vzbudzujúci dojem tvrdosti;
drsný, ostrý, nie jemný;
citove nepoddajný, nepovoľný, neústupný, neoblomný;
prísny, rázny: t. človek;
typ tvrdého a tvrdohlavého zemana
(Mráz);
t. krok;
t. hlas, t. pohľad;
t-é oči
(Min., Letz) prísny pohľad;
t-á tvár ostrých čŕt, pren. prezrádzajúca prísnosť;
t-é zvolanie (Sev.);
t-é slová, t-á reč;
t-á odpoveď
(Urb.);
t-á neprístupnosť (Al.);
t-á rozhodnosť (Vaj.);
t-é odhodlanie k činu (Zúb.);
Stephenson bol tvrdý človek, a do čoho sa dal, to dokončil (Hor.) húževnatý, vytrvalý;
t. ako kat o zlom, neľútostnom človeku;
mať t-ú náturu byť nepoddajný, neústupný, tvrdohlavý, vzdorovitý

nár. expr. t-á hus (ovca) na šklbanie človek, ktorý veľmi ťažko upúšťa od svojho postoja;

3. vyznačujúci sa veľkou prísnosťou, energickosťou, až hrubosťou, bezohľadnosťou voči niekomu, prísny, energický, príkry;
hrubý, krutý, bezohľadný: t-á disciplina, t-é zaobchádzanie, t. trest;
t-é exekúcie
(Jes.);
t-é vojny (Škult.);
fašizmus je t. (Jaš.) bezcitný, bezohľadný;
t. kurz (napr. v politike);
t-á skúška, t. osud;
t. boj
ťažký;
nezmieriteľný, tuhý, prudký;

4. expr. intenzívny, účinný, silný, výrazný, tuhý;
ostrý: t. spánok, sen hlboký;
sedeli do t-ej noci (Kuk.) neskorej;
od včasnej jari do tvrdej jesene (Podj.) neskorej, pozdnej;
t-á zima;
t-é zrážky
(Greg.);
hud. t-á stupnica durová;
šport. t-á hra, t. zápas pri futbale, hokeji ap. sprevádzané ostrejšími, niekedy i surovými zákrokmi;
let. t-é pristátie so silným pristávacím nárazom;
t. obraz (v televízii) veľmi kontrastný;

5. ťažký, obťažný, namáhavý, plný ťažkostí, krušný: t-á práca (robota), t. tréning;
t-é hodiny vojenského výcviku
(Hruš.);
t. život, t-é pomery, časy;
t-é podmienky
(Jégé) ťažko splniteľné;
t-á norma technicky zdôvodnená výkonová norma;
pren. expr. t-á škola ťažký život, ťažké podmienky;

6. lingv. t-á výslovnosť, vyslovovanie d, t, n, l miesto mäkkých ď, ť, ň, ľ;
t-é nárečie s tvrdou výslovnosťou;
fon. t-é samohlásky zadné (o, u);
t-é spoluhlásky (vzhľadom na pravopis) g, k, h, ch, d, t, n, l;
gram.: tvrdé y ypsilon;
t. jer jedna z dvoch redukovaných samohlások v praslovančine;
t. znak písmeno v ruskom pravopise;
t. vzor pre skloňovanie podst. al. príd. mien zakončených v kmeni tvrdou spoluhláskou;

na tvrdo: uvariť vajce na t.;

tvrdosť, -ti ž.

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825. Viac informácií.
twrdo_1
twrdo
twrdo_2
twrdo

Zvukové nahrávky niektorých slov

tvrdo: · »speex · »vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu.

Viac informácií.

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu.

Viac informácií.

Paradigmy podstatných mien.

Viac informácií.

Vstup: Výstup: In English · Po slovensky