Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

žaluď -a m.

1. plod duba: zbierať ž-e, kŕmiť ž-mi

2. anat. koncová časť pohlavného údu

3. jedna zo štyroch farieb v kartách;

žaluďový, k 3 i žaludný príd.

žaluď -ďa pl. N -de m.

žaluď, -a, mn. č. -de m.

1. (často hromad.) plod duba; plody duba: zbierať ž., ž-e; kŕmiť (napr. svine) ž-om, ž-mi;

2. kart. karta označená kresbou plodu duba; jedna zo štyroch farieb v kartách: Mal iste prísť žaľuďmi, — chladno vysvetľuje farár Kosibovi. (Laz.)

3. anat. časť pohlavného údu u cicavcov;

žaluďový i žaludný príd.

1. týkajúci sa žaluďa, žaluďov, zo žaluďa, zo žaluďov: žaludová káva zo žaluďov; Žaluďová miska bystrinou sa plaví. (Vaj.)

2. kart. označený znakom žaluďa: žaluďová dáma (Tim.); žaludný túz (Kost.)

žaluď [ža-, že-] m i hromad
1. plod, plody duba: dub dubowe ssussky a žalud prinassegj (KoB 1666); (povinnosti v marci) žalud, bukew, gedly, gelssy, chmel sazety; dub ač na schod mesyce kwetne, mnoho žaludu bude (OR 1672); gsu podobnj swinj, ktera žalud, bukwu y giny pokrm pod stromem zbira a tym se krmi (SP 1696); aby se hora takowa, ktera žalud rodj, lebo buducne rodity mala, nerubala (M. KAMEŇ 1715); howadam kdiž pastyr žalud neb bukwycu ze stromu roňy, chutne gu zežiragj, gedna druhu pyskem trkagi (PP 1734); (o voloch) dag mu ssupini z hrachu neb z buobu aneb vtlčeny žalud (PL 1787); zbirag žalud, dobre gesty pre swine y pre rozni statok (PR 18. st)
F. belus: perla na spusob skla, weliká gako žalud (KS 1763)
2. semeno lesného stromu: esculus: strom, ktery žaludy nese; dubowé pak neb bukowé žaludy na nekolko palcuw hlubssý do zeme wtlačit se magú; dubowý neb gedlowý žalud na mjste zastineném má se sýti (PH 1770)
3. prívesok v tvare žaluďa: retyaska striberna ze žaludom (PUKANEC 1789)
4. hľuza al. vred na tele živočícha: panus: žalúd, wred twrdy na krku čloweka aneb na stehne; glandula: maly žalud aneb uzličky na másso (KS 1763)