Stratégia: v: KSSJ4 PSP SSSJ-AN SCS SSS SSJ MA HSSJ-V Bernolák Obce Priezviská UN locutio sk-cs sk-en substantiva

Výsledky hľadania pre: špiniť

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003 – kodifikačná príručka. Viac informácií.

špiniť nedok.

1. robiť špinavým, znečisťovať: š. dlážku, riad, š. si šaty

2. expr. haniť, ohovárať, očierňovať: š. pamiatku otca, š. na suseda

3. hovor. vypúšťať z tela výkaly

pejor. š. (si) do vlastného hniezda znevažovať blízkych, vlastné prostredie;
š. si ruky s niekým, niečím zapodievať sa s niekým, niečím nečistým, nedôstojným

// špiniť sa

1. spôsobovať si (nevedome) znečistenie, znečisťovať sa: nešpiň sa s tým blatom!

2. stávať sa špinavým: nosením sa šaty š-ia

3. expr. znižovať sa na niečo nečestné: nebude sa š. udávaním

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka. Viac informácií.
špiniť -í -ia nedok.; špiniť sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004. Viac informácií.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekohotupiťurážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcťhanobiťzneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekohozried. paškvilovať (Hurban)utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniťexpr. pľuhaviť: verejne ma pľuhavífraz. hádzať kamením (po niekom) • ohováraťočierňovaťosočovaťhovor. expr.: roznášaťrozvláčaťbridiťhnusiťšpiniťhovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môžehovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentunár. hudiťexpr.: šprihaťbrýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo


kaliť 1. robiť kalným, mútnym • zakaľovaťmútiť: kalí, múti vodu v studničkeznečisťovaťšpiniť (spôsobovať nečistotu niečoho tekutého): potok znečisťujú, špinia odpadky

2. tech. zahrievaním a ochladzovaním zvyšovať tvrdosť kovu • zakaľovať: kaliť, zakaľovať oceľzried. hartovaťpren. zoceľovať (robiť pevným): v boji zoceľovali svoju vôľu

3. zabraňovať obyč. niečomu pozitívnemu • kaziťničiť: neúspech kalí, kazí našu radosťmariťhatiťnarúšaťrušiť: marí, hatí naše priateľstvo; nič neruší šťastie mladých


mútiť 1. miešaním robiť mútnym • kaliťzakaľovať: dážď múti, kalí vodu; zakaľoval mladé vínošpiniťznečisťovať (mútiť nečistotou): špinil, znečisťoval studničku saponátom

2. expr. vyvolávať nesprávnu, zmätenú predstavu • miasť: hnev mu mútil, miatol rozumpliesťmýliť: plietli, mýlili ho nejasné rečiexpr.: balamutiťmítoriťmotať: dievčence mu balamutili, motali hlavuzavádzaťklamaťohlupovaťpodvádzať (úmyselne): zavádzal, ohlupoval celú verejnosť


nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu al. na adresu niekoho, niečoho) • hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadkyexpr.: papuľovaťgrobianiťšprihaťšľakovaťbrýzgaťhromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosťhovor. šimfovať: šimfoval na vedúcuhovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskujepejor.: brechaťštekaťhavkať (na niekoho): brechali, štekali na sebaexpr. fákať (Vajanský)haniťhanobiťtupiťohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otcaexpr.: špiniťočierňovať: špinil celú rodinurúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu

2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy • hrešiť: nadáva, hreší ako pohanhromžiťhromovaťzlorečiť: stále len hromží, zlorečíkliaťpreklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočišhovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali


ohovárať úmyselne hovoriť nepravdu o niekom, niečom, šíriť klebety o niekom, niečom • osočovaťovrávaťexpr. očierňovať: ohovára ho, osočuje pred celou rodinounactiutŕhať (ubližovať na cti) • hovor. expr.: omaľúvaťroznášaťrozvláčať: omaľúva nás, kde môže; roznáša, rozvláča o ňom, že pijeexpr.: špiniťšpintaťšprihať (hanlivo, so zlosťou): špiní, špince, šprihá na všetkých, na poriadnych ľudífraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • expr.: omieľaťprepierať: klebetnice si ustavične oňho otierajú jazyk, omieľajú ho, prepierajú hoexpr. obrábať: ženy zasa kohosi obrábajúnár. obsudzovaťklebetiť (o niekom) • kniž. insinuovať (neprávom upodozrievať) • hovor. škandalizovať (verejne ohovárať, vyvolávať škandál)

p. aj haniť


srať hrub. 1. zbavovať sa výlučkov • det. al. zjemn. kakať: kakať do plienokkonať veľkú potrebumať stolicuvyprázdňovať savyprázdňovať si čreváklásť (na kopu) • niž. hovor.: ondiťondieťondiaťhovor.: špiniťšpintaťexpr.: fákaťhnusiťhrub. sviniť: psy svinia v parkutrúsiť (o vtákoch a zvieratách) • lajniť (o dobytku)

2. p. mrzieť, hnevať


špiniť sa 1. p. babrať sa 1 2. p. zaoberať sa


špiniť 1. robiť špinavým, spôsobovať znečistenie niečoho • robiť špinuznečisťovať: pri varení špiní veľa riadu; deti robia na dvore špinu; znečisťovať horu odpadkamipoškvrňovať (škvrnami): poškvrňovať obrus vínomhovor. expr.: babraťzahnusovať: zahnusuje si, babre si ruky farbou, maltouexpr.: sviniťšpintať: nedávajú pozor, všetko svinia, všade špincúexpr.: gebriťkyckať (jedlom al. niečím riedkym): omáčkou si gebrí, kycká košeľuexpr.: fafraťfúľaťmazať (blatom, prachom): pri hre si fúľa nohavice, maže topánkypejor. cundrať: cundrať si šatyexpr.: čubraťšubrať (špiniť niečím riedkym, obyč. blatom): čubreš si, šubreš si okraj sukne v špinavej vodeexpr. mastiť (častým al. neopatrným chytaním niečoho): mastí si knihy, písanky

2. hovor. vypúšťať z tela výkaly • hovor.: klásťšpintaťhrub. sviniťvulg. srať: psy špinia v parkudet. kakaťexpr.: fákaťhnusiť: fáka si do vlastného hniezda; kačky hnusia po celom dvoretrúsiť (vypúšťať trus; o vtákoch a zvieratách): holuby trúsia na oblokylajniť (o dobytku) • vyprázdňovať si črevávyprázdňovať sa

3. p. haniť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 19681. Viac informácií.

špiniť, -í, -ia nedok.

1. (čo) pokrývať, zanášať nečistotou, špinou, znečisťovať: š. podlahu, bielizeň;
š. si šaty, topánky

expr. š. si s niekým, s niečím ruky zaoberať sa, zapodievať sa s niekým (s niečím), koho (čo) možno z nejakého hľadiska označiť ako špinavého (špinavé);

2. (koho, čo, na koho, na čo) hanlivo o niekom, o niečom hovoriť, haniť, ohovárať, očierňovať: š. meno niekoho;
Nech špinia, šliapu česť, trhajú sväté zväzky
(Kuk.) Domovníčka špiní svätú pamiatku Fifiho. (Urb.) Dievčatá, nič to, že. aj vás tupia, špinia. (Fr. Kráľ) (Tankay) začal mu na ženu a na dcéru špiniť. (Jégé)

3. hovor. vypúšťať z tela výkaly: Mača iba špiní, aby za nim stále niekto s handrou chodil. (Švant.) [Prasa] špinilo do hniezda. (Taj.)

pejor. špiní si do (vlastného) hniezda o človeku, ktorý nepekne rozpráva o svojich najbližších;

dok. k 1 zašpiniť, k 1, 2 i pošpiniť, k 3 vyšpiniť sa

|| špiniť sa hovor. expr. (s čím, s kým) znižovať sa k niečomu nečestnému, nedôstojnému, nevhodnému: Vysoké inštancie stratili by na svojej vážnosti, keby sa mali špiniť s každou maličkosťou. (Jil.);

dok. pošpiniť sa

Morfologický analyzátor

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 20002. Viac informácií.

špiniť [-i] ndk
1. robiť špinavým, znečisťovať: maculo: sspacjm, sspinjm, kaljm; sordido: sspjnjm, kaljm; spurcor: kaljm, sspinjm ks 1763
2. koho haniť, ohovárať niekoho: any nebude zlorečiti, láti, hanliwimi a potupnimi slowy bližniho swého sspiniti sk 1697

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825. Viac informácií.
špiňiť
špiňiť

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu.

Viac informácií.

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu.

Viac informácií.

Vstup: Výstup: In English · Po slovensky