Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

široký príd.

1. kt. má veľkú, potrebnú šírku, op. úzky: š. chodník, múr, š-á cesta, š-é dvere; š. úsmev i pren. dobrácky, spokojný, šťastný

2. kt. má istú šírku: látka š-á 150 cm

3. šíry, rozľahlý, priestranný: š. oceán, š-á rovina

4. obšírny, obsiahly; podrobný, dôkladný: š. pojem, š-á otázka; š. výklad; v š-om zmysle slova širšie, všeobecne

5. týkajúci sa čo najväčšieho počtu ľudí: š-á verejnosť

expr. mať š-é lakte bezohľadne ísť za svojím cieľom; mať š-é srdce a) byť dobrosrdečný b) byť nestály v láske; mať š. chrbát veľa vydržať;

široko prísl. k 1, 4;

širokosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
široký; široko prísl.; širokosť ‑i ž.

široký -ká -ké 2. st. širší príd.

-ký/623125±2138 21.57: substantíva (adjektívne) m. živ. N sg. 17925→17954
+27
−28
Čarnogurs/1351 star/1090 Hrušovs/1028 Vajans/1004 Novomes/973 Višňovs/818 Akvins/772 Kopec/747 Vilikovs/727 Širo/724 Dubovs/491 Satins/455 Zábors/451 hostins/399 Makovic/377 Veselovs/375 Lehoc/360 Komens/338 Tužins/335 Drahovs/304 Nižňans/288 Sádovs/286 Horec/275 Ďurkovs/273 Duc/269 Čavojs/234 Slavkovs/231 Radols/230 Záhors/225 Pečovs/193 Majs/184 (28/2147)

-ký/623125±2138 1.58: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 357320→357328
+1515
−1514
veľ/35521±829 slovens/18108±460 rovna/8200 obrovs/6800 vyso/6711 politic/6204 ľuds/5309 ťaž/5233 historic/4604 americ/4217 ekonomic/3950 širo/3933 nemec/3626 čes/3519 (3266/241393)

/3407478±3935 19.80: substantíva (adjektívne) m. živ. N sg. 31103→33513
+298
−606
obžalovaný/1354 Čarnogurský/1351 Novotný/1321 drahý/1299 starký/1090 Hrušovský/1028 Vajanský/1004 Novomeský/973 príbuzný/963 Hollý/830 Višňovský/818 Akvinský/772 Kopecký/747 Kusý/695→734
+4
−9
Vilikovský/727 Široký/724 Černý/579 duchovný/524 svätý/501→520
+34
−15
Suchý/0→516
+5
−78
Dubovský/491 prítomný/487 dotyčný/467 Chudý/0→464
+0
−65
Satinský/455 Konečný/456→455
+1
−0
Záborský/451 dospelý/416 hostinský/399 Makovický/377 Veselovský/375 Lehocký/360 Hrbatý/0→350
+10
−64
Tichý/0→347
+0
−48
Komenský/338 Tužinský/335 hlavný/305 Drahovský/304 Hrozný/296 starý/288 Nižňanský/288 Sádovský/286 nadriadený/285 Horecký/275 Ďurkovský/273 Ducký/269 recepčný/242 Čavojský/234 Slavkovský/231 Radolský/230 Záhorský/225 Pečovský/193 milý/190 Masný/188 Pardavý/187 Majský/184 (71/4099)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

masový 1. zahŕňajúci väčšinu z istého spoločenstva ľudí • ľudový celospoločenský: hnutie má masovú, ľudovú, celospoločenskú základňu; futbal je u nás masový, ľudový šport

2. zahŕňajúci veľké množstvo (obyč. ľudí) • hromadný mnohopočetný: masový, hromadný hrob; masová, mnohopočetná vraždaveľký obrovský početný široký (s veľkým počtom): masová, veľká, obrovská, široká účasť voličovdavovýpejor. stádovitý: masové, davové scény (vo filme); masová, stádovitá reakcia davukolektívny (op. individuálny) • spoločný (op. jednotlivý): masová, kolektívna práca; masový, spoločný útek


nepresný ktorý nie je (úplne) presný (op. presný): nepresné váhypribližný (obyč. o číselných údajoch): nepresný, približný čas; približné cenychybný nesprávny zlý (nevyhovujúci z hľadiska presnosti; op. dobrý, správny): nepresná, chybná streľba; zlý, nesprávny tónnejasný nezreteľnýkniž. vágny (obyč. čo sa týka významu): mal o tom iba nejasné, nezreteľné predstavy; nejasný, vágny pojemneurčitý všeobecný široký (bez určenia presných hraníc platnosti a pod.): neurčitý, všeobecný spôsob vyjadrovania; príliš všeobecná, široká formulácia myšlienky (op. konkrétna) • mnohoznačný mnohovýznamový dvojzmyselný (ktorý sa môže rozlične chápať, vysvetľovať): odborný termín nesmie byť dvojzmyselný, mnohovýznamový; nepresný, mnohoznačný výsledok


obšírny 1. ktorý má široký rozsah, ktorý pozostáva z množstva údajov a pod. (op. stručný, krátky) • obsiahly obsažný rozsiahly: obšírna, obsiahla správa; obšírny, rozsiahly referátširoký extenzívny (op. úzky): zameral sa na obšírny, široký, extenzívny výkladpodrobný dôkladný vyčerpávajúci (zachádzajúci do podrobností, do detailov): podrobný, dôkladný výklad; podrobný, vyčerpávajúci dôkazový materiál (na súde)rozvláčny zdĺhavýexpr. rozťahanýkniž. siahodlhýzried. rozvlečený (ktorý zaberá veľký časový úsek): rozvláčny, zdĺhavý opis udalosti; rozvláčne, rozťahané, siahodlhé, rozvlečené rozprávanie

2. p. rozľahlý


podrobný všímajúci si, zahŕňajúci, obsahujúci podrobnosti • detailný: podrobný, detailný výklad; podrobné, detailné vysvetlenie (op. všeobecné) • kniž. minuciózny: minuciózna analýzabližší: mať o niečom podrobnejšie, bližšie správydôkladný vyčerpávajúci: dôkladné rozpracovanie koncepcie, vyčerpávajúci opisobšírny obsiahly rozsiahly široký (podrobný a dlhý, s veľkým záberom; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla štúdia; rozsiahle, široké spracovanie problematikydokonalý úplný (zahŕňajúci všetko i s podrobnosťami): dokonalé, úplné vedomosti o niečomrozvláčny (zbytočne podrobný): rozvláčny referát


široký 1. ktorý má veľkú šírku, väčšiu oproti normálnej, bežnej, žiadanej a pod. (op. úzky) • rozložitý rozložený mohutný: široké, rozložité plecia; široká, rozložená, mohutná hruďveľký voľný (širší ako je potrebné; op. malý, úzky, tesný): kabát mi je v pleciach široký, veľký; sukňa je jej v páse voľnáplantavý: široké, plantavé nohaviceexpr.: rozčapený rozcapený rozčapnutý rozčapírený rozčľapený rozčľapnutý rozpleštený roztľapčený roztľapkaný (roztiahnutý do šírky): rozčapený, rozčľapnutý nosexpr.: preširoký (veľmi široký) • priširoký (príliš široký)

2. ktorý sa rozprestiera na veľkej ploche (v horizontálnej rovine) • šíry: široké, šíre roviny; lode vyplávajú na šíre morerozsiahly rozľahlý priestranný: rozsiahly, rozľahlý, priestranný modrý oceánotvorený nekonečný bezhraničný (nemajúci konca kraja): nemohla sa vynadívať na otvorený, nekonečný, bezhraničný priestor (op. uzavretý, ohraničený) • expr.: šírošíry širokánsky širočizný (veľmi široký): šírošíre, širokánske, širočizné diaľavyhovor. expr. rozťahaný (široký a dlhý): rozťahaná dedina, rozťahaný krajpanoramatický (zahŕňajúci širokú krajinu): naskytol sa mu krásny panoramatický pohľad

3. p. veľký 1, obšírny 1, všeobecný 1


veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrkaznačný: značná výška, značná prevahanadmerný: nadmerný bytenormný (nadmieru veľký): enormný zisknemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitokneobyčajný nezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavurozmerný rozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenicegigantický kolosálny monumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavbaobrovský ohromnýexpr.: ozrutný ozrutánsky obrovitý velikánsky veličizný veličazný preveľký preohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznanímohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojempalcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkonveľkolepý impozantný grandiózny majestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikovšokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôdmocný silný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľstatný robustnýhovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenecvýdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážďpočetný hojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počtevýznamný význačný (veľký významom): významný, význačný človekvýrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdielrekordný: ukazuje sa rekordná úrodadobrýhovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľudlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimyširoký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvorrozvetvený rozkonárený: rozvetvené príbuzenstvohlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jamavysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikáchhrubý objemný rozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hradvoľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľnéprudký intenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesťexpr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajerprenikavý: prenikavá zmenaexpr. závratný: ísť závratnou rýchlosťounesmiernyexpr. prenesmiernykniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosťpriveľký prílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosťtrestuhodnýexpr.: hriešny nekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské cenykniž., obyč. iron.: úctyhodný ctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cenapriepastný: priepastné spoločenské rozdielyhovor.: pekný krásny: pekný, krásny platexpr.: riadny poriadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tmaexpr.: ukrutný preukrutný ukrutánsky úžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempoexpr.: krutý šialený: krutá bolesť, šialený strachhovor. expr.: hrozný strašný príšerný zúfalý hrozitánsky desný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska silaexpr. smrteľný: smrteľná vážnosťexpr.: čertovský diabolský: čertovská zimaexpr.: tučný mastný: dostával tučné provízieexpr.: miliónový miliardový: budú to miliónové, miliardové stratyexpr. stonásobný: stonásobná bolesťexpr.: náramný prenáramný: robiť náramný krikexpr.: bezodný bezdný: bezodné zúfalstvohovor. neúrečný: neúrečný majetokexpr. večný: večná škodaneohraničený neobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnostinevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdrojenesčíselný nespočetnýkniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davyexpr. státisícový: státisícové zástupyneslýchaný nevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvozávideniahodný: závideniahodné úspechynepredstaviteľný neopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesťneuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosťneospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosťneodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chybaneuhasiteľný nezhasiteľnýkniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smädneutíšiteľný: neutíšiteľná túžbakniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovarunedohľadný nedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľkyneľudský: neľudské utrpenienadľudský: nadľudská námahaexpr. nekonečný: nekonečná vďakakniž.: titanský: titanský zápasgoliášsky: goliášska silakniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský)hovor. maxi: to je maxi tortasubšt.: hovädský • hovadský • sakramentský

2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý


viacčlenný ktorý má viac členov • viacejčlenný niekoľkočlenný: viacčlenný, niekoľkočlenný kolektívmnohočlenný (ktorý má mnoho členov): mnohočlenná skupinapočetný (o niečom, čo má väčší počet, ako je zvyčajné): početná rodinahovor. párčlenný (ktorý nemá veľa členov): párčlenná kapelarozvetvený široký: rozvetvená rodina, široké príbuzenstvoveľký (čo do počtu; op. malý): viacčlenný, veľký orchester


všeobecný 1. týkajúci sa všetkých, všetkého • celkový (týkajúci sa celku, zameraný na celok): všeobecná, celková situácia; všeobecné, celkové vedomostiuniverzálny: univerzálna platnosť výrokutotálny (všetko zahŕňajúci): totálny úpadok spoločnostivšestranný (zahŕňajúci všetky stránky; op. jednostranný): venovať niečomu všestrannú starostlivosťúplný kompletný (op. čiastočný): úplná mobilizácia; kompletné zlyhanie organizmugenerálny: generálny štrajkceloplošný: celoplošná platnosťširoký: široký pohľad na vechrubý: hrubý odhadglobálny: globálny rozpočetpraktický (poskytujúci všeobecnú lekársku starostlivosť): praktický lekárelementárny: elementárne vedomostikniž. zried.: všeobjímajúci všeobjímavý (všetko zahŕňajúci): všeobjímajúca symfónia reči (Vajanský), všeobjímavá poézia (Mráz)poet. všeobsiahly (Hviezdoslav)nespráv. obecný

2. zahŕňajúci iba niektoré podstatné veci, povrchne zovšeobecňujúci (op. podrobný, detailný) • paušálny: všeobecné, paušálne hodnotenie udalostí; všeobecné, paušálne tvrdenierámcový rámcovitý: rámcový plán, rámcovité smernicehrubý celkový nepresný (op. presný): hrubý, celkový pohľad; nepresný odhadnekonkrétny (op. konkrétny): sú to len všeobecné, nekonkrétne reči, sľubyobrysovitý: obrysovitý náčrtpovrchný (ktorý nejde do hĺbky; op. dôkladný): povrchná predstavaplytký (op. hlboký): je to dosť plytký úsudokhovor. expr. riedky: má o tom iba riedke vedomostinespráv. obecný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

široký, 2. st. širší príd.

1. majúci veľkú šírku (op. úzky); majúci istú (udanú) šírku: š. rukáv, š-é plecia; š. chodník, š-á ulica, š-á rieka; š. otvor; š-á tvár, š-é dlane; š-á posteľ, š-é dvere, š. múr; š. pás, š-á stuha; 140 cm široká látka; š. úsmev s naširoko roztiahnutými perami, pren. dobrácky, spokojný, šťastný; lingv. š-é samohlásky otvorené, pri ktorých artikulácii je veľký čeľustný uhol; hovor. expr. je š. ako sud, ako pec veľmi tučný

hovor.: mať š. chrbát veľa zniesť, vydržať; mať š. srdce a) byť dobrosrdečný, b) byť nestály, prelietavý v láske; mať š-é lakte byť bezohľadný, priebojný, bezohľadne ísť za svojím cieľmi; mať š-é svedomie nemať výčitky pre zlé činy, byť schopný konať bez výčitiek zlé činy; je širší ako dlhší veľmi tučný (a obyč. i veľmi nízky);

2. ľud. samodruhá: žena je š-á;

3. rozsiahly, rozľahlý, priestranný, šíry: š-é more, š. oceán, š-á rovina, š-é okolie;

4. veľký, obšírny, obsiahly; majúci veľký pojmový rozsah (obyč. o abstraktných pojmoch): š-á verejnosť, š-é vrstvy ľudu, pracujúcich; vykonať š-ú mechanizáciu poľnohospodárstva; mať š. rozhľad, š-ú právomoc, mať š-é vzdelanie; š. pojem, š-á otázka, š-é hľadisko; v š-om zmysle slova širšie, všeobecne;

5. podrobný, dôkladný: š. výklad o niečom;

širokosť, -ti ž. zried. šírka: š. náhľadu (Vaj.)

široká p. široký


široko-ďaleko p. široký


široko p. široký


širokosť p. široký


široký príd
1. majúci istú šírku: zbery ssyroke, kotliky nyczemne (BYTČA 1606); item plachta byelena, na postel gsuczy, ssirokou racou ssyta a opravena (KRUPINA 1690); latus: ssyroký (ASl 1740); plancus: ssyrokych noh, podesswonohy člowek (KS 1763); Maria Fabiny, kratkeho nosa, ssirokich licoch, od muža sweho utekla (TRENČÍN 1794); slnco, nam lidem na zemi zustawagicim, newidi se nam watsse bit od plužneho koleska aneb od ssirokeho tanjera (MiK 18. st)
L. š. toliar minca s hodnotou 180 denárov: stalo se dokonany s panem Laszlawem Obeszlawiusem strany organum, ktery udelal w nassem zwolenskem kostole, za kteružto pracu placeno gemu sto a dewadesat ssyrokych tolaruw (ZVOLEN 1643); od kterehožto mlyna a pily podlužni budu každoročne čtyri široke tolare platiti (TRENČÍN 1683 CM);
x. pren Luther kdy z klasstera uskočil, na cestu ssiroku roztopassi a swatokradežnych telesnych hrichuw z mnissku pachani se odewzdal (DuH 1723) náb cestu hriešnosti, na hriešny život;
2. rozľahlý, priestranný, šíry: ssiroký gest swet, gest rozum nad rozum: rjka se o tých, který se wýnassegj nad ginych, neweducze, že w swete mnoho gesste nad ne muže býti (SiN 1678); wdowa gest podobna stromu samotnemu, w ssirokem poli postawenemu (PUKANEC 1742); može Buh stworiti nebe we hwezdach bohatsse, more w swich končinach ssiroksse, zem od raga libeznegssu, ale watsseg matky, gako gest Matka Boska, wiceg stworiti nemože (MS 1758); amplus: ssyroky, prostránny; vastitas soli: ssyroká kragina (KS 1763); nebe gest gedno welike a ssiroke misto, ktere dokola gde wukol zemi, gehož konce wideti a wistihnuti nemužeme (UD 1775); fizola miluge zem masnu, dobre prerobenu, misto ssiroke a wetrom wiložene (PR 18. st); subst š-á ž žena zodpovedajúca za priebeh svadobných zvyklostí, starejšia: tato (oddanica) swe ssiroke a družice ma (KoB 1666); okolo nég (nevesty) s podobnú nádhernosťú osličnené sedeli mnohé družice, ssiroké a oddawački (BR 1785); -o, široce prísl k 2: czloweka wzacneho wdeczna powest geho roznese se daleko, pro geho wzacnu cnost, obzlassnj naklonnost rozhlasj se ssiroko (BV 1652); oleg nowy, w ustech chutny a ne smrduty, any trpky, swetly, usslechtyly a na ruku wloženy na ruzno rozchaczy se ssyroko (HL 17. st); w hornich pokogiach zameckych welmy sprostne su dwere desstjene, ktere, kde gest falcz w kamenich slupech ssyroko wykresany, o dwa prsty dwere nedochodja (DUBNICA n. V. 1722); brachiata vinea: ssyroko se roztáhla winica (KS 1763)
L. š-o - ďaleko veľmi ďaleko: zazrak tento ssiroce a dalece se wihlásil, weliké mnostwy lidu huffnate se zbehlo (VP 1764)
F. potem pak vstúpil do prvňég kázne svojéj částki a počnúl jak dlhoko, tak široko dúvoditi a vikladati (BR 1785); -osť ž šírka, rozpätie, vzdialenosť: tenže Eliass Lukoviczkij Matthiassowij Murakezimu tolko odpustilj, yaka gest ssyrokost roly Matthiasse Murakeziho (ZVOLEN 1572 E); za ssirokost polaczu meczi plotom a sstitom masstale teg, byla gednu lawyczu ssyru (H. JASENO 1669); pjsek mórsky a kropage déssťowé, y dne wečné kdo spočjtal, wysokost nebésku a ssyrokóst zémsku, y hlubokost wodnú, kdo wymeral (KB 1757); amplitudo: ssyrokóst; capacitas: ssyrokost; vastitas: ssyrokost (KS 1763); ma se zem skopat, budto na dluhost anebo na ssirokost hriadky (NN 18. st);
x. pren náb wyučuge tu Kristus Pan Nycodema o ssyrokostj hricha prirozeneho (CS 18. st) o veľkosti;
P. tpn Syroka ( 1320 Široké VSO);

Široký
mužský rod, životné, jednotné číslo, adjektívna paradigma
N (jeden) Široký
G (bez) Širokého
D (k) Širokému
A (vidím) Širokého
L (o) Širokom
I (so) Širokým

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ŠIROKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 271×, celkový počet lokalít: 82, najčastejšie výskyty v lokalitách:
OČOVÁ, okr. ZVOLEN – 19×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 12×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 11×;
ŽEMBEROVCE, okr. LEVICE – 10×;
KOMJATNÁ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 9×;
TORYSKY, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 LEVOČA) – 9×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 9×;
STROPKOV, okr. SVIDNÍK (od r. 1996 STROPKOV) – 8×;
BARCA (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 8×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 8×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

a jeho široká tvár et sa large face
kolenách a jeho široké ses genoux, et ses larges
plecia široké, klenutá hruď épaules larges, poitrine vaste
sa ako široký bulvár comme un large boulevard
široká a rameno bolo large et le bras était
široká pätnásť, hlboká sto large de quinze, profonde de cent
široké dvadsaťpäť tridsať larges de vingt-cinq à trente
údolie, široké sto dvadsať vallée large de cent vingt
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu