íl -u m. nepriepustná hornina zložená z jemných častíc;
ílový príd.: í. minerál
íl ílu pl. N íly m.
íl ílu pl. N íly m. ▶ jemnozrnná usadená zemitá hornina svetlosivej al. tmavosivej farby tvorená veľmi jemnými šupinkami kremičitanov hlinitých (ílových minerálov), ktorú charakterizuje plastickosť a odolnosť voči vode: jazerný, riečny, morský íl; liečivé hliny a íly; sedimenty štrkov a ílov; obsah ílu v piesočnatej pôde; vypaľovať výrobky z ílu; Tehly by boli najlepšie z nejakého ílu. [P. Jaroš]
íl p. zem 4, pôda 1
pôda 1. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny • zem: úrodná pôda, zem; obrábať pôdu, zem • hlina (pôda vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka pôda, hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá pôda) • čiernozem (veľmi úrodná humusová pôda tmavej farby) • humus (úrodná vrstva pôdy s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • odb. zemina • kniž. prsť • pozemok (na istý cieľ vymedzená časť pôdy): stavebný pozemok, kúpiť pozemok
2. zemský povrch • zem • pevnina: vystúpiť z lode na pevnú pôdu, na pevnú zem, na pevninu • súš: cestovať po súši
3. p. pole 1 4. p. kraj1 2 5. p. prostredie 1
zem 1. (astron. pís. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: obyvatelia zeme • zemeguľa: obísť celú zemeguľu • svet: cesta okolo sveta • glóbus
2. vynorená časť zemského povrchu nad hladinou svetového oceána: v diaľke sa objavila zem • pevnina (pevná, suchá zem): vystúpiť z lode na pevninu • súš: cestovať po súši • sucho: pohyb na mori i na suchu
3. plocha, miesto, po ktorom chodíme: ležať na zemi, zdvihnúť niečo zo zeme • dlážka • podlaha (rovná spodná plocha miestnosti): zametať dlážku, podlahu, zem
4. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny: kamenistá zem • pôda: obrábať pôdu • hlina (zem vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá zem) • čiernozem (veľmi úrodná humusová zem tmavej farby) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • humus (úrodná vrstva zeme s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • odb. zemina: kompostovaná zemina • kniž. prsť: prsť z bojiska
5. p. pole 1 6. p. štát
íl, ílu, 6. p. íle, mn. č. íly m. mastná, nepriepustná hornina, druh hliny: žiaruvzdorný íl;
ílový príd.: i-á vrstva, i-á hlina
íl m. nepriepustná hornina zložená z jemných častíc; druh hliny: Aj pri Turci sa sem-tam íl najďe (Ležiachov MAR); íl (Koniarovce TOP); íu̯ (Brodské SKA)
íl [(j)íl] m hlinitá zem, hlina: glis: lepká zem, yl; rubrica: gil čerweny (KS 1763); -ový príd: marla: yl, ylowá zem (KS 1763) P. tpn Ilaw (Ilava 1404); Ilewka ( 1388), Ilauka ( 1472 Iliavka VSO); villa Ilowe ( 1439), Gylowe ( 1483 Ilové)
ílový p. íl