patent -u m. ‹l›
1. práv. výlučné právo na využitie vynálezu; právne chránený vynález
2. hist. práv. typ overenej správnej písomnosti používaný od neskorého stredoveku do začiatku 20. stor. a zverejňujúci rozhodnutie vydavateľa (obyčajne panovníka): Tolerančný p.; p. o zrušení nevoľníctva, roboty; daňový a urbariálny p. (v rak. monarchii r. 1789) nahrádzajúci prácu peňažnými dávkami
3. hovor. expr. (na čo) výsada:
● má p. na rozum vie, dokáže to len on
4. text. obruba z pružnej obojlícnej pleteniny: pulóver s p-om;
patentový príd. k patent 1: p-á listina osvedčenie o udelení patentu; p. úrad; práv. p-é právo súhrn predpisov o vynálezoch, na ktoré sa udeľujú patenty al. autorské osvedčenia