gong -u m. ‹mal›
1. hud. kovový bicí samoznejúci ladený nástroj tanierovitého tvaru vydávajúci ťahavý hlboký zvuk po údere paličkou
2. obdobný nástroj slúžiaci ako signálne zariadenie; jeho zvuk, signál: g. pozýval hostí na obed; g. ukončil prvé kolo (v boxe)
3. tyč al. pružina (v bicích hodinách) vydávajúca hlboký zvuk;
gongový príd.